Anna Halátová, rod. Korbeľová

* 1923  †︎ 2010

  • „V polovici decembra, bolo to 18. 12., do našej obce Jabloňovce prišla nemecká jednotka. Vojakov velenie rozdelilo po dvoch na nocľah do domov, o ktorých vedeli, že ich obyvatelia sú zapojení do partizánskej akcie. Do nášho domu bol ubytovaný jeden nadporučík a rádový vojak. Nechceli nikde inde spať, len v miestnosti, kde bola aj ostatná rodina. Nakoľko môj otec bol členom revolučného národného výboru, mal stále styky s partizánmi. Preto na noc nezamykal, pretože často prichádzali. A v tú noc, keď u nás ubytovali Nemcov, prišli partizáni v noci opäť. Boli to Ján Pešek a Vincent Leštiansky v ušiankach. Nemci len obidvaja sedeli na lôžkach a rodina nevedela, čo sa bude robiť. Otec presvedčil chlapcov partizánov, aby nechali Nemcov na pokoji, lebo v obci ich je celá rota, a keď ich títo zoberú, tak Nemci vystrieľajú celú našu rodinu. Partizáni teda odišli, ale nemeckí vojaci už nespali. Ráno sa celá rota sústredila a v štvorstupe šli z obce smerom Žabá hora. Tam ich pod úvozom Vozárska zobrali partizáni do krížovej paľby. Takto ich odzbrojili, zajali a zobrali do Pukanca, kde boli držaní na obecnom úrade v zasadačke.“

  • „Môj manžel bol tiež v partizánskej jednotke. Pri Vrútkach mu vypadli doklady z blúzy a našli ich pri mŕtvom vojakovi. Po vojne ho vyhlásili za padlého a urobili mu tam aj pomník s menom. On však nepadol, ale zajali ho Nemci v Považskej doline a odviezli do väznice v Nitre. Môj starší švagor bol riaditeľom ekonomickej školy. Prostredníctvom dozorcu sa dozvedel, že brat mu je vo väznici. Keď však [prišiel] do väznice, môj manžel bol už odvedený do Serede. Neskôr do koncentračného tábora Sachsenhausen. Vrátil sa živý v máji 1945, ale po vojne, keď začali komunisti prenasledovať partizánov, ostro proti tomu vystúpil a nakoniec emigroval do zahraničia.“

  • Full recordings
  • 1

    neznáme, 18.03.2016

    (audio)
    duration: 27:27
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Som hrdá, že som sa zúčastnila Povstania. Dnes nám hrozí neofašizmus, a preto sa musia tieto naše činy publikovať a vnášať do povedomia mladej generácie

Anna Halátová sa narodila 17. mája 1923 a pochádza z obce Jabloňovce. V roku 1944 bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka na daňovej správe v Banskej Štiavnici. Vďaka znalosti strojopisu a dobrým referenciám od svojej gymnaziálnej profesorky po vypuknutí Slovenského národného povstania prestúpila do revolučného národného výboru. Ten však musel byť už onedlho z mesta evakuovaný pred blížiacimi sa nacistickými vojskami. Anna Halátová následne vstúpila do partizánskej jednotky „Sitno” a zúčastnila sa bojov, najmä na Pohroní. Jej skupina bola v závere novembra 1944 prepadnutá nemeckou jednotkou Edelweiss pri Počúvadlianskom mlyne. Podarilo sa jej ujsť domov a následne bola prítomná pri bojoch o oslobodenie Pukanca a Levíc. Tu pre ňu ako pre partizánku vojna skončila 3. marca 1945.