Miloš Bunda

* 1938

  • „Prišli gestapáci vo vysokých čižmách, s brigadírkami, na ktorých bola lebka. To pre decko bol šok a samozrejme aj mama veľmi ťažko prežívala tieto chvíle, lebo vedela o tej činnosti otcovej. To bol taký paradox, že on vybavil týchto ľudí legitimáciami, keďže to bola jeho kompetencia v rámci notárskeho úradu. A situácie vznikali často také kuriózne, že jeden večer sedel u otca Brunovský, ktorý bol po Dibrovovi veliteľom partizánskej brigády. No a druhý večer musel sedieť aj s veliteľom nemeckej posádky. Čím otec získal určitú ochrannú ruku a samozrejme bol natoľko opatrný, že sa mu nikdy nič pri tých prehliadkach nedokázalo.“

  • „U nás robili domové prehliadky, a keď ho zatkli, tri týždne u nás sedela skupina eštebákov, ktorí tam boli nielen cez deň, ale sedeli tam aj v noci! Ja som spal v izbe, kde pri mne sedeli dvaja eštebáci, ktorí si svietili a kúrili. Takúto prípravu na maturitu som mal. Mama spala so sestrou v druhej miestnosti, kde im eštebáci sledovali dvere. Keď sme ráno išli do školy, tak nás prezreli, aj keď sme sa vrátili zo školy, my sme vlastne boli väzni vo vlastnom byte.“

  • „Otec, keďže bol znalý toho, čo sa tu všetko dialo za Slovenského štátu a neskôr aj za prítomnosti nemeckej okupačnej armády, ktorá sa tu objavila po období Povstania, tak on podával informácie partizánom. A čo bolo veľmi dôležité, mal nezastupiteľnú činnosť v tom, že chránil obyvateľstvo, ktoré bolo v dôsledku partizánskej činnosti dosť v podozrení u Nemcov. Ale on vzhľadom na to, že bol veľmi dobrý diplomat, mal veľmi dobrú rétoriku a veľmi dobre hovoril nemecky, tak to dokázal pred nemeckými veliteľmi zažehnať.“

  • Full recordings
  • 1

    Bošáca, 25.05.2019

    (audio)
    duration: 01:46:23
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Jedna z dokonalostí muža spočíva v sile sebaovládania

Miloš Bunda sa narodil 14. 10. 1938 vo Veľkom Ďure. Jeho otec Vojtech Bunda (1904 – 1996) pracoval ako vedúci obvodný notár, matka Matilda (1909 – 1963) bola v domácnosti a starala sa o Miloša a jeho dvoch bratov a sestru. Po prvej Viedenskej arbitráži sa rodina vysťahovala do Bošáce. Milošov otec Vojtech Bunda sa zapojil do odbojovej činnosti, už od roku 1939 bol príslušníkom odbojovej skupiny Obrana národa, neskôr členom skupiny VELA a pracoval pre partizánske skupiny – Stalinovu brigádu a štáb práporu Brigády Jána Žižku. V roku 1956 bol Vojtech Bunda zatknutý a neskôr odsúdený na 3,5 roka väzenia za spolčovanie proti republike a na konfiškáciu majetku. Miloš Bunda bol následne vylúčený zo štúdií na vysokých školách a mal problém nájsť si zamestnanie. Počas totalitného komunistického režimu bola celá rodina v pozícii druhotriednych občanov. V súčasnosti žije na dôchodku v Bošáci.