Ryszard Zwiewka

* 1950

  • "No, to bol ťažký začiatok, pretože ja som už hovoril o tom, že potom, keď sa otec vrátil z toho zajatia, tak moji rodičia potom sa presťahovali na úplne iné územie, ktoré bolo pre nich neznáme, do mesta Piła. Tá Piła, to bola pevnosť, ktorá bola oslobodená, ktorá bola dobytá ruskou armádou dva týždne neskôr, ako celá ruská armáda bola už pri Odre. Neviem, či máte predstavu tú geografiu Poľska. Takže to mesto, do ktorého sa presťahovali moji rodičia, bolo úplne ale úplne zničené. To bolo 70 – 80% – to boli zrúcaniny. To ja si pamätám v 50. rokoch, ako to mesto vyzeralo. Naším takým detským ihriskom to boli zrúcaniny, to boli staré pivnice, to boli, čo ja viem, nejaké staré, opustené, zničené domy. My sme tam ako deti sa hrali, my sme sa tam hrali tak, že sme vedeli, kde nájsť nejaké nevybuchnuté míny, nejaké náboje. My sme s tým behali, hádzali do ohňa, to vybuchovalo. To bolo naše detstvo – chlapcov, dievčatá nie. Ja si pamätám tiež na to, že v 57. roku, 1. septembra, moji kolegovia, kamaráti, jedenásť ich bolo, našli niečo, čo ich zaujímalo. Začali sa tým zaoberať a to im vybuchlo. Jedenásť mojich kamarátov zahynulo vtedy. 1. septembra, kedy tie deti išli do školy, tak jedenásť detí. Ešte doteraz na tom našom cintoríne je jedenásť detských hrobov z 1. septembra 57. roku."

  • "68. rok si pamätám, aj keď to bolo okresné mesto, tam sa nič nedialo. Najbližšie také veľké mesto, kde boli nejaké veľké protesty, to bola Poznaň. Takže viem o tom, že my sme ako žiaci, spolužiaci sa dohovárali, že pôjdeme do Poznane niečo demonštrovať. Ale my sme nevedeli v podstate, o čo tam ide. My sme vedeli, že bolo stiahnuté nejaké predstavenie vo Varšave, sa to volalo po poľsky Dziady Adama Mickiewicza. A bolo to stiahnuté a zakázané kvôli tomu, že na tom predstavení publikum dosť výrazne reagovalo na text tohto predstavenia, kde sa hovorilo o Rusku. A na základe tej reakcie toho publika to predstavenie bolo zakázané. To vyvolalo nejaký odpor v spoločnosti. 68. rok, to bola aj bitka v komunistickej strane medzi komunistami židovského pôvodu a nežidovského pôvodu. Tam vtedy došlo k tomu, že komunisti sa rozhodli komunistov židovského pôvodu vyhnať zo strany a vyhnať aj z Poľska. Vtedy odišlo veľmi veľa ľudí, Poliakov židovského pôvodu z Poľska po 68. roku. Takže menej sa potom pozeralo na to, čo sa dialo v Československu. Ale zas, že som mal vtedy osemnásť rokov, mal som kamarátov starších trošku od seba, ktorí išli do Československa spolu s poľským vojskom, tak vtedy sme to vnímali, že niečo sa v Československu deje. Ale viac rezonovalo to, čo sa odohrávalo u nás na území Poľska a v rámci vyrovnávania si účtov, dá sa povedať, medzi komunistami židovského pôvodu a nežidovského pôvodu."

  • "Treba bolo mať len lístok na vlak a vlakom bolo možné sa dostať na Slovensko a opačne. S tým, že bol veľký problém, že tie vlaky boli preplnené. Čo z toho, že má človek lístok, keď vlak, ktorý prichádzal... A ja som cestoval z tej Poznane cez Katovice do Břeclavy a z Břeclavy do Bratislavy. V Katoviciach sa prestupovalo na vlak, ktorý prichádzal z Varšavy a tie vagóny a vozne boli plné ľudí. Tam bolo treba dať zas úplatok sprievodcovi alebo nejakým spôsobom sa dostať do toho vozňa a postojačky normálne človek cestoval potom do Břeclavy. V Břeclave to zas bol horor, lebo tam sa mi zdalo, že prichádzam do koncentračného tábora na základe toho, čo som videl vo filmoch. Psy, štekot psov, búchanie dverí, behanie vojakov s puškami po chodbách vozňov, po nástupištiach. My, ktorí sme potom z toho vagóna alebo z toho vlaku vystupovali a išli na vlak, na spoj do Bratislavy, sme museli prechádzať nejakým koridorom. Okolo nás boli vojaci, psy a tak ďalej. No to bolo strašné, dá sa povedať. To, čo som zažíval v Břeclave na tej stanici pri prechode z jedného vlaku do druhého, som sa cítil ako taký štvanec."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 24.01.2023

    (audio)
    duration: 02:14:01
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Ja by som chcel, pri všetkých rozdieloch, ktoré majú jednotlivé národnosti, aby sme sa navzájom rešpektovali

Ryszard Zwiewka
Ryszard Zwiewka
photo: Dominik Janovský

Ryszard Jerzy Zwiewka sa narodil 13. septembra 1950 v poľskom meste Piła rodičom Janovi a Elżbiete. Jeho otec sa ako príslušník poľskej armády dostal počas druhej svetovej vojny do nemeckého zajatia. V roku 1944 sa stal vojakom nemeckého vojska a pri Plzni bol zajatý Američanmi. Po vojne sa rodina usadila v meste Piła a otec pracoval ako pekár. Postupne sa im narodilo päť detí, ale jeden syn zomrel v roku 1945. Ryszard začal navštevovať základnú školu v roku 1957 a stal sa členom skautskej organizácie. Keďže rodina bola katolícka, navštevovali pravidelne bohoslužby v kostole. V roku 1964 nastúpil na strednú školu chemickú a v roku 1968 sa so spolužiakmi zúčastnil protestov v Poznani proti stiahnutiu hry Dziady z Varšavského divadla. Na vysokú školu sa dostal až rok po maturite. Študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Poznani a súbežne s tým absolvoval povinnú vojenskú službu a dôstojnícku školu u námorníctva. Počas návštevy študentiek zo Slovenska v Poľsku sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Gabrielou. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa zamestnal na univerzite, ale v roku 1978 sa rozhodli s Gabrielou zosobášiť, pričom Ryszard opustil Poľsko a prisťahoval sa na Slovensko. Kvôli jeho poľskému občianstvu mu nebolo umožnené pracovať na akademickej pôde. Po príchode na Slovensko a neúspešnom pohovore do Slovenskej akadémie vied sa zamestnal v Milexe, po deviatich rokoch začal pracovať v projekčnej kancelárii. V 90. rokoch si založil firmu na dovoz strojov pre potravinársky priemysel, po čase však začal využívať znalosť oboch jazykov, poľského a slovenského, a už 25 rokov sa venuje prekladom a tlmočeniu.