Marcela Smolková

* 1932

  • „Na začiatku to nevyzeralo také hrozné, aké to potom bolo. Pamätám si, že vraveli, že firmy do 50 zamestnancov nebudú znárodňovať, ale až nad 50. Lenže potom znárodňovali všetko. Vyviezli ľudí z ich bytov, deti nemohli študovať. Sľuboval sa raj na zemi a ten raj bol taký, že kto mohol, ten utiekol.“

  • „Manžel bol dva roky v Slovenskej zaiťovacej brigáde na Ukrajine, preto mal zlý kádrový posudok, bolo v ňom, že bojoval proti Rusom, nenávidel Čechov, bojoval proti Povstaniu a takéto hlúposti. Stretol kamaráta, ktorý tvrdil, že na vojenskej správe potrebujú právnika. Manžel mu hovorí, že má zlý kádrový posudok, že všade je zamestnaný jeden mesiac a keď príde jeho kádrový posudok, zase ho prepustia. Navrhol mu nech ide na ústredný výbor strany, nech povie, že ho potrebujú a oni si už poradia. Manžel to urobil, lebo potreboval zamestnanie. Tam sa na ten posudok pozreli. Môj manžel bol alergik, nepil alkohol a aj proti mäsu mal výhrady. V posudku bol napísaný veľký nezmysel, že sa vyhýba kolektívu a to je jasný znak, že nemá vzťah k nášmu socialistickému zriadeniu. On sa vyhýbal kolektívu, lebo sa všade pilo. Oni sami sa na tom potom smiali, aké nezmysly sú tam popísané. Povedali, že sa to vymaže, ale svedkovia musia potvrdiť, že to nie je pravda. Na vojenskú správu sa nakoniec dostal.“

  • „Českí policajti museli chodiť z domu do domu a zákerné bolo, že detí sa vypytovali na otcov, ukazovali nám šiltovú čapicu, bicykel, aktovku. A ja som hovorila, že aj môj otec má takú čapicu, aj môj otec má takú aktovku. A ten Čech sa začal smiať a spýtal sa, či má aj bicykel. Odpovedala som, že bicykel nemá.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 18.02.2020

    (audio)
    duration: 01:08:03
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Boli sme príliš rozhľadení a vzdelaní, aby sme boli optimisti

Marcela Smolková sa narodila 29. januára 1932 v Prahe. Jej matka bola pôvodne z Juhoslávie, otec pochádzal zo Sudet a pracoval ako učiteľ nemeckého jazyka. Mala o 9 rokov mladšieho brata, ktorý neskôr pôsobil ako jadrový fyzik. Počas 2. svetovej vojny bývala s rodinou v dedine Světice, kde aj vychodila základnú školskú dochádzku. Po vojne začala študovať strednú sociálno-právnu školu v Prahe, ktorú nedokončila, pretože ju zrušili. Po prerušení školy pracovala na Úrade verejného zdravia v Prahe. V roku 1952 prišla na Slovensko spolu so svojím manželom Andrejom Smolkom, ktorý bol vojnovou sirotou z 1. sv. vojny a pracoval ako advokát. Vydala sa v roku 1954. Pamätníčka pracovala na Slovensku v železniciach ako účtovníčka, neskôr ako administratívna pracovníčka v Červenom kríži či na rádiologickej klinike. V súčasnosti žije v Bratislave.