“A už som bola pre beh… beh bol môj… už som bola pre beh!”
Bežkyňa Eva Seidlová sa narodila 19.mája 1948 v Rimavskej Sobote, ako druhé z piatich detí. So svojimi sestrami Gabrielou, Lýdiou a bratmi Petrom, Štefanom, mala a stále má nádherný súrodenecký vzťah. Mamička Gabriela, pochádzala z rýdzej slovenskej rodiny z Revúcej, pričom sa narodila v roku 1927. Evin otec Vojtech, bol od matky o sedem rokov starší a narodil sa v Leviciach, do maďarskej rodiny. Pochádzal z jedenástich detí, a aj keď žili na slovenskom území, po slovensky sa jeho rodina nikdy nenaučila. V roku 1948, po víťaznom februári nastala zmena politického režimu, ktorú Evini rodičia vítali. Obaja sa stali straníkmi a prívržencami režimu. V roku 1954 Eva nastúpila na deväťročnú základnú školu v Rimavskej Sobote, kde ich prvý rok učila učiteľka českého pôvodu a spisovnú slovenčinu vôbec neovládala. Neskôr, v roku 1963, sa Eva stala študentkou Hutníckej strednej odbornej školy v Tisovci, pričom prijatie nebolo žiadnym problémom. I keď v tom čase bola jej matka vyhodená zo strany, kvôli čomu sa mohli očakávať problémy, v škole nenastali. Evin výber školy ovplyvnila jej staršia sestra, ktorá v tom čase ju už navštevovala, teda mladšia sestra išla po vzore tej staršej. Po ukončení strednej školy a úspešnom zložení maturitnej skúšky, v roku 1967, sa Eva rozhodla pre prácu v košických železiarňach. Keďže z pochopiteľných dôvodov nepokračovala v štúdiu, odišla za svojou staršou sestrou do Košíc, ktorá jej tam v podstate s prácou pomohla. Spočiatku, necelý prvý rok, pracovala v štvorstolicovom tandeme medzi mužmi, ako robotníčka, neskôr prešla do administratívnej oblasti a pôsobila ako evidentka. Súkromný život jej ovplyvnilo skríženie cesty s mladíkom Tiborom z Vrábel, s ktorým sa po šiestich rokoch zasnúbila a následne sa zaň vydala. V Košiciach Eva bývala do roku 1972. Nakoľko už bola tehotná so synom Tiborom, ešte v tom istom roku sa vydala za svojho snúbenca a začali spoločne žiť v Tlmačoch, kde jej manžel dostal prácu. Eva sa zamestnala v Slovenských energetických strojárňach v Tlmačoch, kde pracovala na obchodnom úseku, s výnimkou materských dovoleniek, až do dôchodku. V roku 1980, sa jej podarilo absolvovať Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, externe, pričom popri štúdiu sa jej narodilo druhé dieťa, dcéra Eva. V roku 1983 Eva objavila lásku k behu a prvý maratón v plnej dĺžke, 42 kilometrov a 195 metrov, Eva odbehla v roku 1984, v Košiciach. Spolu s ďalšími bežcami, sa vytvoril v Tlmačoch atletický oddiel, ktorého sa Eva stala vedúcou. Vedúcou bola takmer 40 rokov, pričom dnes, stále vo fungujúcom oddieli, beží už štvrtá generácia od jeho vzniku. Beh nebol len koníčkom či záľubou. Získal v Evinom živote výnimočné miesto a stal sa jeho neoddeliteľnou súčasťou. Medzi najpamätnejšie maratóny patrí určite top šesť svetových maratónov, ktoré sa behali v New Yorku, Bostone, Chicagu, Tokiu, Berlíne a v Londýne. Maratón v New Yorku bol pre ňu najdojímavejší. Do októbra 2023, Eva absolvovala 508 maratónov, pričom číslo 500, získal maratón v Bratislave. V súčasnosti Eva túži ešte dosiahnuť číslo 600 v počte zabehnutých maratónov, pričom jej nesplnené destinácie sú určite Sydney a Island.