Emil Letko

* 1933  

  • 17:53 - 19:38 "Selec je obkolesený Inoveckými horami a tie boli v tom čase plné partizánov. To sa dozvedeli Nemci. 1.novembra 1944 „na šech svetých“ začali ostreľovať Selec od Trenčianskych Stankoviec. No chvalabohu žiadne výstrely proti nim neboli. Na Hámroch u jedného gazdu Máhrika malo Gestapo kanceláriu. Na Hámroch bola vydatá moja sestra Anna a jej švagrovia vedeli po nemecky. Tí počuli, ako sa rozprávajú medzi sebou, že prídu do Selca a vypália ho. Keby sa ozvali nejaké strely naspäť, tak by nás naozaj vypálili."

  • 20:23 – 22:20 "Prišiel 30.november v roku 1944. Bolo to vo štvrtok. Pochmúrne počasie. So susedom som bol v ten deň na pstruhov. Bolo pol štvrtej poobede a pobrali sme sa domov kŕmiť zvieratá. Len čo som prišiel domov, veľká streľba bola. Plná dedina bola Nemcov a všetkých nás vyháňali von. Chlapov pred kostol, deti, starcov, baby a ženy do hornej školy. Všetkých, v chalupe nikto nesmel zostať. Ja som mal len 11 rokov, no neviem akým spôsobom som sa zatúlal medzi tých chlapov pred kostol. Tam sme stáli v štvorstupe. Asi za pol hodinu v hornej škole starci a ženy aj kamaráti starší odo mňa aj o dva roky išli okolo a že idú domov. Boli sme obrátení chrbtom ku kostolu a bolo tam veľa zbraní a myslel som si, že nás budú strieľať. Keď sa zvečerilo a zotmelo, chodil okolo nás Nemec s baterkou a svietil nám do očí. Chytil ma za golier, po nemecky zahrešil a vysotil ma von. Tak som s plačom utekal domov. Prišiel som domov a našiel som plnú chalupu Nemcov. Už si varili zemiaky a robili si večeru."

  • 16:22 – 17:33 "Začiatky druhej svetovej vojny sme poriadne ani nevnímali, pomáhal som otcovi na statku ani ma to moc nezaujímalo. Až keď prišlo obdobie 29.augusta 1944, to si veľmi dobre pamätám, kedy začalo Slovenské národné povstanie. My sme mali veľa rolí, takže u nás bola postavená mláťačka a celý deň sme mlátili. Ja ako taký 11 ročný som nosil vrecia. Vtedy sa o tom začalo tak viac rozprávať, ale ani vtedy ma to veľmi nezaujímalo. Začali sa spomínať partizáni. Ja som však mal svoju robotu pri otcovi na roliach."

  • Full recordings
  • 1

    Selec, 19.12.2019

    (audio)
    duration: 01:00:01
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Napriek tým hrôzam sa snažím vo všetkom nájsť niečo pekné

pamätník Emil Letko tesne po skončení II. svetovej vojny, fotené pred pamätníkom obetiam I. svetovej vojny v Selci
pamätník Emil Letko tesne po skončení II. svetovej vojny, fotené pred pamätníkom obetiam I. svetovej vojny v Selci
photo: súkromný archív Emila Letka

Emil Letko sa narodil 11. marca 1933 v Selci. Ako 11 ročný chlapec zažil Slovenské národné povstanie, skrývanie partizánov vo svojej obci, prepady nemeckých vojakov. Dňa 30. novembra 1944 zažil nástup všetkých dedinčanov, stál s chlapmi v skupine, ktorá bola neskôr odvlečená na výsluchy do Beckova a ďalej do koncentračného tábora v Seredi. Celkovo 48 chlapov bolo deportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen v Nemecku, odkiaľ sa vrátilo len 9 mužov. Konca vojny sa Emil dočkal ako 12 ročný, dvaja z mužov, ktorí prežili seleckú tragédiu, sa neskôr stali švagrami pamätníka Emila. Celý činný život sa venoval poľnohospodárstvu, kvôli čomu vstúpil aj do komunistickej strany. Má jedného syna, žije s rodinou v Selci.