"Manžel musel pracovať. Spojili sa partia zo ZŤS, keď sa ZŤS rozpadlo, bol na úrade práce ale videl, že z toho nevyžijeme, ja som bola na materskej. S partiou boli v Roudnici nad Labem, Rokycanoch, v okolí Prahy. Nebolo to jednoduché. Kým mal syn od troch do šiestich rokov, jeho otec bol stále v Čechách, veľmi málo ho vídal. Raz za dva týždne chodil domov. Sama som bývala so svokrovcami. Z niečoho sme museli žiť. Svokor ešte pracoval v JRD, ale aj to zaniklo. Ešte chvíľu pracoval pre súkromníka, ale svokra plakala, že panebože, a čo si to doniesol, ako z toho máje vyžiť. Veru, svokra plakala. Bolo to stále horšie, JRD sa rozpadlo, ešte nejakú dobu robil pre jedného či druhého gazdu, lebo veď uja Árpiho poznali. Potom to už veľmi nezvládal, aj on bol na úrade práce a odtiaľ išiel do dôchodku."
„Pochvalný list o mne napísali, čo je veľká vec zo strany Klintonu. Lebo oni ešte nemali takú dobrú pracovníčku ako je Rozália Lakatosová. Bolo tam, že máme takúto upratovačku a ručíme za ňu. Potom sme začali chodiť pozerať byty. Nikde sme nepochodili. Pozreli sa na nás a hovorili, že viete, sú ešte pred vami, musíme kontaktovať aj ich, a potom uvidíme, zaradom ideme. A kde vy pracujete? Hovorím, v upratovacej firme. Ale máme zmluvu. Nikto nás nechcel. Zajtra vám zavoláme. Keď zavolali, a väčšinou nezavolali, povedali, žiaľ, predošlí už zobrali.“
„Niekedy sme čakali sme pani učiteľku pred dverami a ona dala nám triednu knihu, aby sme ju zobrali do triedy, že ona hneď príde. My sme sa do nej pozreli a videli sme. Tamás Berky, C. Rozália Lakatosová, C. Mária Miadoková, nič. Takže tie deti, ktoré mali cigánsky pôvod, všetky mali to C. Keby som to v detstve nevidela, nehovorila by som o tom. Bolo to tak aj na strednej škole v Tornali. Či sme to pociťovali? Boli učitelia, u ktorých vôbec nie, brali nás všetkých ako deti. Boli takí, čo sa na nás pozerali cez plece, aj keď nám to veľmi nedali najavo.“
Rozália Lakatosová, rodená Bohóová, sa narodila 15. augusta 1972 v Rimavskej Seči v okrese Rimavská Sobota v maďarskej rómskej rodine. K rómskej identite sa dodnes hlási – ale národnosť má maďarskú, podobne ako ostatní Rómovia v dedinách v okrese. Už nikto z nich nehovorí rómskym jazykom. Na základnú školu chodila v Rimavskej Seči, v roku 1982 sa rodina presťahovala do Rimavských Janoviec. V oboch dedinách bol iba prvý stupeň ZŠ a na druhý stupeň dochádzala do Rimavskej Soboty. V rokoch 1986 až 1990 študovala na strednej škole odevnej v Tornali. V tom čase sa zoznámila so svojím manželom Árpádom Lakatosom. Od roku 1991 bývali spolu v dome svokrovcov v Rimavských Janovciach a v tom istom roku sa im narodil syn Árpád. Po skončení školy pracovala v Ozete v Tornali, v Botexte v Klenovci a neskôr v krajčírskej dielni T Model. Privyrábala si šitím. Manžel pracoval v ZŤS v Tornali ako zámočník a zvárač. Všetky tieto pracovné príležitosti v 90. rokoch zanikli. Manžel až do roku 1997 chodil pracovať do Čiech. Potom to skúšali v zahraničí, pracovali na rôznych miestach v Rakúsku a v Nemecku. Od roku 2029 do roku 2017 pracovali v pekárni v nemeckom Bambergu, ale vrátili sa na Slovensko kvôli synovi, ktorý upadol do depresie.
Od roku 2017 žijú v Bratislave, kde pracovali najskôr pre upratovaciu firmu Klinton, potom pre pre firmu Technoglass, bývalé Technické sklo, kde pracujú dodnes. V roku 2023 si kúpil v Bratislave štvorizbový byt na úver. Syn dnes pracuje v Rakúsku, v továrni na komponenty do lietadiel a k rodičom sa vracia každý víkend.
