Michal Dudák

* 1914  †︎ unknown

  • „Začalo to tak, že ešte pred Povstaním prišla do Domaniže asi tridsaťčlenná skupina vojakov z Martina a Žiliny. Najskôr obsadili poštu a rozstrieľali drôty. My sme ich pohostili, ako sa patrilo. Zarezali sme barana a uvarili guľáš. Vojaci od nás odišli a asi dva dni na to prišiel do dediny partizánsky veliteľ Popov, ktorý mal na schodoch pred obchodom prejav a povedal, že sa utvorilo partizánske veliteľstvo v Kunerade. V Domaniži bola vyhlásená mobilizácia a mňa tam ustanovili ako pisára, mal som mobilizačné listiny a všetky dokumenty. Partizáni k nám chodili asi tak mesiac a potom boli veľké boje pri Prečíne. Mali sme hlásenie, že Domanižu majú obsadiť Nemci. Tak sme ako úderná čata v sile desať-dvanásť mužov išli dole k Prečínu, kde nastali boje. Padol tam môj bratranec Jožko Dudák. Nemci strieľali z veže kostola, museli sme sa stiahnuť, ale ubránili sme sa a Nemci ďalej k Domaniži nepostupovali."

  • Full recordings
  • 1

    neznáme, 20.09.1998

    (audio)
    duration: 38:24
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Prišiel silný bojový tlak z viacerých strán. Padol Prečín aj Domaniža, a nakoniec sme sa museli vzdať.

Michal Dudák sa narodil v roku 1914. Pracoval v zbrojovke v Považskej Bystrici. Po vypuknutí Slovenského národného povstania v auguste 1944 sa do neho aktívne zapojil v západnej časti povstaleckého územia. Mal na starosti najmä písomnú evidenciu počas mobilizácie v obci Domaniža a okolitých dedinách. V roku 1944 sa zúčastnil bojov pri Prečíne, kde padol jeho bratranec Jozef Dudák. Keďže Michal vlastnil motocykel, dochádzal ako spojka do obce Kunerad za partizánskym veliteľom Popovom. Po vojne a prevzatí moci komunistami v roku 1948 mu bola ako negatívna vlastnosť napriek účasti v Povstaní pripomínaná skutočnosť, že jeho otec sa ešte počas prvej svetovej vojny pridal k Československým légiám v Rusku.