Anna Blašková

* 1934

  • "Viete, tá naša robota. Tak tí športovci, bože dobrý. Všetci tí športovci, čo boli vyznamenaní, to ja som ich merala, vážila. Dirigovala som im, keď vyrážky mali, čo si majú dávať. Keď frajerky mali. Utešovala som ich, keď sa rozišli. Také mená, všetky sú to, čo teraz dodatočne ich menovali. Boli vyznamenaní tí športovci. Šatan, potom Višňovský. Všetci sú takí vyznamenaní. Všetci hrali v Amerike. Takí malí chlapci. Ja som potom robila dvadsať rokov zdravotnú telovýchovnú sestru. "

  • "On bol vysoký, knihy písal. Potom utiekol, musel utiecť, lebo bol Tisov spoločník. Tak on ušiel, ale Tisa chytili. On ušiel do Ameriky a potom tam cítili, on bol kňaz vysoko postavený, ale cítili tam takú nostalgiu za domovom, tak potom svätý otec, neviem, ktorý to bol pápež. Jedenásty alebo dvanásty? Ich oslobodil z tej väzby na cirkev. Že už nemusia celibát držať, tak sa potom oženil. Mal aj dvoch synov a tí aj teraz, nie teraz, už dávnejšie, aj desať rokov je to. Boli na pohrebe mamičkinej sestry. Aj viac je to rokov, presne sa už nepamätám. Tí synovia tam, že majú bielu techniku v celej Amerike, že sú podnikatelia. A vlastne on sa čomu venoval? On bol historik? On aj knihy písal. On proste aj s Dominikom Tatarkom, spisovateľom, bol priateľ. Proste bojovali, aby Slováci už konečne niečo boli. No a nakoniec to tak dopadlo, že to dotiahli, že sa sľúbili Hitlerovi. Viete? A potom Slováci už za to trpeli. Za to, že chceli byť viac ako Česi. Že chceli mať svoju vlasť. Áno, a on v Bratislave vyučoval? Alebo kde? On bol v Bratislave. On bol vysoko, vysoko vzdelaný. Áno, musel učiť, keď bol univerzitný profesor."

  • "Lebo mamičkin bratranec bol univerzitný profesor, docent. Na hrobe svätého Petra bol vysvätený a on mal styky so Štefánikom. Tak z toho aj že Štefánik raz bol, tam on mal taký dom v záhrade ten mamičkin bratranec Polakovič. A tam aj Štefánik prišiel. Mamička ako také malé dievča, celkom maličká, že im, oni nechceli aby nikto tam vošiel do tej miestnosti. Tak mamička nosila tam, čo potrebovali. Bola také malé dievčatko, ale presne si nepamätám, len, že bola celkom maličká, že jej povedali: Dávaj pozor aby si to nevyliala. Lebo tam nechceli mať iného, aby tam počul alebo čo, neviem. A ako sa volal ten bratranec? Štefan Polakovič."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 10.05.2023

    (audio)
    duration: 02:18:05
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Chcem, aby po mojej smrti o mne nehovorili, že som bola zlým človekom

Anna Blašková počas natáčania.
Anna Blašková počas natáčania.
photo: Dominik Janovský

Anna Blašková sa narodila 23. januára 1934 v Chtelnici. Mama bola pôvodom z Chtelnice a otec Ľudovít pochádzal z neďalekej obce Dechtice. Okrem Anny vychovali ešte ďalších sedem detí. Predvojnové roky a časť detstva prežila Anna v Chtelnici, kde všetci pomáhali na poli starým rodičom. Živobytie si zabezpečovali najmä chovom menších poľnohospodárskych zvierat a základné potraviny si dokázali svojpomocne dopestovať. Podľa pamätníčky v roku 1941 otec Ľudovít nevedomky odkúpil od arizátora obchod, v ktorom sa mu do skončenia vojny vodilo veľmi dobre. Po vojne sa dozvedel, že obchod predtým patril Židom, ktorí už ale neboli nažive, čo znášal veľmi ťažko. Psychicky sa zrútil a rodina zažila pomerne náročné obdobie. K šitiu ho späť priviedli práve Anna so sestrou a opäť sa mu začalo dariť. Keďže ale odmietol počúvať príkazy komunistov, odviedli ho na nútené práce do karvinsko-ostravských baní, zatiaľ čo mamu s deťmi vysťahovali z ich domu v Hlohovci do dediny Siladice, kde žili veľmi skromne. Po ukončení meštianky sa Anna rozhodla, aj napriek mamkinmu nesúhlasu, ďalej pokračovať v štúdiu na zdravotníckej škole v Nitre. V roku 1953 sa z nej stala vyučená zdravotná sestra. Počas praxe v nitrianskej nemocnici sa spoznala so svojím budúcim manželom Jurajom Topoľom, ktorý pochádzal z Česka a bol veľmi dobrý gynekológ. Spoločne sa presťahovali do Topoľčian, kde manžel dostal miesto okresného gynekológa. Jurajova práca lekára bola nesmierne vyčerpávajúca, kvôli čomu dostal ťažkú chrípku, ktorej podľahol v roku 1971. Anna sa bola šesť rokov vdova a svoju dcéru vychovávala sama. Neskôr sa vydala za svojho druhého manžela Ernesta Blaška. Po Jurajovej smrti pracovala až do odchodu, v roku 1989, ako zdravotná sestra v ambulancii telovýchovného lekárstva.