Anna Bergerová

* 1930  

  • „Míny nebolo vidno. Boli rôzne druhy mín, nášľapné, tankové... Nemci robili nášľapné míny, ktoré pospájali, čiže keď niekto stupil na mínu, vybuchli aj ďalšie a všetci naokolo boli mŕtvi alebo ranení. To bol strašný prechod. To boli moje najstrašnejšie 4 dni a 4 noci v živote. Keď som išla k ranenému, hovoril: ‚Nie, nechaj ma, utekaj, aby si sa zachránila,‘ vybral si pištoľ a zastrelil sa. Bol v takom stave, že som nemohla pomôcť. Bol to strašne krvavý prechod, pri ktorom sme prekračovali mŕtvych.

  • „Doktor Dolina sa na mňa pozrel a vystrašená som čakala, čo mi dá za úlohu. Povedal: ‚Ty budeš moja pomocníčka, ošetrovateľka.‘ ‚Veď ja nič neviem,‘ skoro som začala plakať. Povedal: „Žiaden plač, ranení nemajú radi uplakaných, ale usmiatych, a to bude tvoja najhlavnejšia úloha. A čo ti poviem, to budeš robiť.“ Brala som ho ako Pána Boha, tak som ho poslúchala."

  • „Za tie dve hodiny, čo bol brat Vasiľ doma a tešili sme sa, hovoril, že na ruskom fronte sa všetko pohlo a čoskoro budeme oslobodení a všetci pokope. Hovoril: ‚Viete, že sú tu partizáni, robte všetko, čo len môžete a čo vám povedia, v ich prospech.‘ Bol o partizánskom hnutí a o všetkom, čo sa u nás deje, lepšie informovaný ako my."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 12.03.2020

    (audio)
    duration: 02:35:32
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Materiálne sme boli chudobní, ale duševne bohatí

Anna Bergerová, fotka z preukazu „Sväz slovenských partizánov"
Anna Bergerová, fotka z preukazu „Sväz slovenských partizánov"
photo: archív pamätníčky

Anna Bergerová, rod. Daňová sa narodila 3.3.1930 v rusínskej obci Habura na východnom Slovensku. Mala dvoch bratov, ktorí pôsobili v protifašistických skupinách v Česku. Po vypuknutí vojny žila s mamou Júliou a sestrou Máriou. Po tom, ako sa k nim do domu nasťahovali nemeckí vojaci, utiekli k partizánom. V partizánskom zväzku Čapajev pomáhala doktorovi menom Gruber (vlastným menom Jozef Dolina) ako ošetrovateľka. Zároveň so sestrou Máriou pracovali ako spojky, pašovali muníciu a chodili na výzvedy. Po pretrhnutí nemeckého frontu v novembri 1944 pri Kalinove naďalej pracovala ako ošetrovateľka vojakov a partizánov, ktorí sa vracali z frontu a prepustených väzňov z koncentračných táborov. Po vojne vyštudovala gymnázium v Humennom, Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, bola funkcionárkou Slovenského zväzu žien, poslankyňou národného výboru a aktívne sa angažuje v spoločenskom a politickom živote aj v súčasnosti, keď je na dôchodku a žije s manželom v Bratislave.