Ladislav Zošák

* 1929

  • „A potom, keď nás Maďari vyhnali, mama im povedala, to sa pamätám ako chlapec, že načo sem prišli. Že my tu s ľuďmi maďarskej národnosti dobre vychádzame. On ju udrel pažbou po hlave. Spadla a ja som potom utekal do maštale, vzal som vidly, že toho vojaka idem prepichnúť. Ale otec mi v tom zabránil."

  • „Len som dostal bitku, pretože som utiekol aj s chlapcami do hory a nosili sme. Keď mi dal na rameno mínu, ja som ani nevedel, že je to mína. Položil na mňa jednu, druhú a po rusky mi vravel, že asi 200 metrov ďalej je partizánsky spolok, aby som tam išiel. Tak sme tam išli asi šiesti a ja som si pomyslel, že keby nás teraz Nemci stretli, tak nás bez pardonu postrieľajú. No a keď sme prišli, tak nám jeden po rusky hovorí, že: ,To sú tí chlapci!´Zobral tú mínu a hovorí mi: ,Pozri sa tam.´ A tam boli v takej jame Nemci, práve si varili. A oni na nich strieľali, mali tam tri mínomety, tí Rusi. Aj naši vojaci tam boli a jeden bol asi Francúz. Tak to nachystali a tie míny tam leteli. A bolo po kuchyni aj po Nemcoch." „To ste videli na vlastné oči?" „Áno, a to len tak lietalo. Vtedy som videl prvýkrát, čo dokáže granát."

  • „Len jeden z našej dediny bol taký gardista, že to bolo až príliš. Sadol si do nemeckého auta a ukazoval tam a tam. A z nákladného auta vyskákali nemeckí vojaci a ihneď ich hádzali do auta ako drevo, aj malé deti, keď boli Židia tam." „Takže udával." „A pritom tí Židia boli takí, že keď ste si dali aj ušiť povedzme zimný kabát, tak práca stála dajme tomu 100 korún. A povedal, že ak chcete, môžete to na štyrikrát splatiť. Mal takú knižku a tam si to zapísal. Zobrali ho a už nikdy sme ho nevideli naspäť. Spálili ho."

  • Full recordings
  • 1

    Likavka, 15.07.2017

    ()
    duration: 
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Pripomienku komunizmu si budem nosiť na vlastnom tele až do smrti

Ladislav Zošák - fotografia z čias vojenskej služby v útvaroch PTP (1951)
Ladislav Zošák - fotografia z čias vojenskej služby v útvaroch PTP (1951)
photo: z archívu pamätníka

Ladislav Zošák sa narodil 28. augusta 1929 v Slávikove (dnešná Orávka). Po vyhlásení Viedenskej arbitráže bol s rodinou vyhnaný zo svojho domova, matka na následky incidentu s maďarským vojakom umrela. Obdobie Slovenského štátu prežil so súrodencami v Martine, kde bol svedkom dobových udalostí súvisiacich so Slovenským národným povstaním. V roku 1945 sa vrátil do Slávikova, kde sa stal tvrdým odporcom komunistickej kolektivizácie poľnohospodárstva a odovzdania rodinného majetku JRD (Jednotné roľnícke družstvo). V dôsledku toho musel od roku 1950 absolvovať trestnú vojenskú službu v útvaroch PTP (Pomocné technické prápory) v baniach Tlučná. Tu strávil ťažkou manuálnou prácou pri ťažbe uhlia takmer tri roky a utrpel vážny doživotný úraz ruky. Po návrate v roku 1953 opustil Slávikovo a presťahoval sa do Likavky. Väčšinu pracovného života prežil ako stavebný robotník v štátnom podniku Doprastav Ružomberok. Od roku 1989 žije na dôchodku v Likavke.