Rozpoltenosť medzi židovstvom a katolíckou vierou vo mne zanechala ťažkú traumu

Download image
Na bezstarostné detstvo si Ladislav Welward nepamätá, narodil sa totiž 17. 8. 1936 do rodiny židovského lekára v Banskej Štiavnici. Ani ich prekrstenie na katolícku vieru, ani fakt, že otec bol obľúbeným lekárom, váženým a angažovaným občanom mesta, neuchránilo rodinu pred útrapami židovského obyvateľstva v období existencie ľudáckej Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sa v roku 1942 rodina vďaka udelenej výnimke vyhla deportácii, anonymné udanie malo v roku 1944 za následok, že otec s matkou boli gardistami deportovaní do tzv. cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom, kde mal otec pôsobiť ako lekár. Pamätníka so starou mamou ukrýval rodinný známy. Po prezradení úkrytu ho jeho záchranca v prestrojení dostal k rodičom do tábora. Z dôvodu rozšíreniu škvrnitého týfusu, ktorému otec takmer podľahol, nebola rodina po potlačení SNP deportovaná do ďalšieho koncentračného tábora. Došlo k tomu až ku koncu vojny, keď boli gardistami eskortovaní vlakom do Serede. Po vojne začal otec liečiť v Dubnici nad Váhom, ale ťahalo ho to domov do Štiavnice. Do svojho domu sa presťahovali, až keď sa im konečne podarilo zbaviť sa arizátorov. Po vojne bol jedným z 250 československých detí, ktoré strávili prostredníctvom Červeného kríža polovicu roka vo švajčiarskych rodinách, aby sa fyzicky a mentálne zotavili po útrapách vojny. Otec umrel v roku 1949. Na matku onedlho doľahli dôsledky jej zlého kádrového postavenia a jediná možnosť bola práca robotníčky v továrni. Vďaka tomu získal Ladislav robotnícky pôvod, mohol zmaturovať na chemickej priemyslovke a študovať v Bratislave na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT. Počas štúdia a aj neskôr počas jeho profesionálneho života nad ním držal ochrannú ruku jeho spolužiak a priateľ – vysokopostavený komunista. Po absolvovaní štúdia až do odchodu do dôchodku pracoval ako vedecký odborník v oblasti antibiotík v Biotike a vo Výskumnom ústave liečiv v Slovenskej Ľupči. Na sklonku života sa aktívne angažuje v udržiavaní spomienok na židovských občanov Banskej Štiavnice a v presadzovaní nevyhnutnosti tolerancie.