Peter Veselovský

* 1964

  • No určite nie. Určite u tých normálnych vojakov nevyzerala tak tá vojna. Lebo tam, kde my sme boli, tam boli také dve budovy, a v tej jednej budove sme boli my hokejisti, a v tej druhej boli tí obyčajní vojaci. Ale zase pomohli sme aj my im, keď niečo potrebovali. Sem-tam mali chuť tiež oni na pivo, tak sme im ho nejak prepašovali. Lebo oni nemali tak často vychádzky a neboli, samozrejme, tak často mimo kasární. No ale, za toto čo bolo, že oni boli obyčajní vojaci a my športovci. Viete, jak sa hovorí na východe, trebalo še lepšie učic a ne šmykač še na taške dole hrnkom. Tak to bol ich problém, nie môj. Ja to beriem, to priniesol život a tak to je a tak to bolo. Inakšie to nebude.

  • No mal som tú možnosť, ešte aj strýkova manželka z Bratislavy mi dokonca mi písala, že za tú medailu aj za tie odohraté zápasy v Košiciach a za celkovú kariéru by som mal mať nárok na, vtedy bolo céčko, to bola najnižšia kategória trénerská, béčko a áčko. Že na tú céčko, že by som mal mať nejak automaticky a že už som mal doma aj papiere, že toto sa urobí, keď prídem do Bratislavy. Asi len papierovo, hovorím tak, ako mi to povedala ona cez telefón, a na béčko som už mal aj doma papiere a potom som sa rozhodol, že nejak nejdem, lebo tu som bol na klube a už keď som ukončil kariéru... A že vlastne trénerské posty sú obsadené, vedúci mužstva sa nemôže stať, v sklade bol ešte nebožtík Zdeno Kosina, tak nebolo miesto. Tak dva roky som si užíval života alebo tri, po kariére asi tri, a nakoniec som sa rozhodol, aj tie úspory sa nejak pomíňali, a nakoniec som sa, človek sa niečím musí živiť, tak som sa rozhodol, že to skúsim. Robil tam sused Marian Repaský, čo tiež dakedy hrával, Jožko Franc dakedy hrával za Košice, Ľubo Hriňák, ktorý hrával za Košice, s nimi som sa tam chvíľu porozprával. Paľo Švárny tam robil, brankár, takže neni to bolo, ešte Pišta Jabcoň, viacerí už tam boli. Tak mi povedali, aké sú tam platové podmienky a tak ďalej, proste čo sa tam robí, tak som sa na to dal. Prešli nejaké dve tri výberové konania, psychotesty, všetko tak jak malo byť a nakoniec ma prijali v marci 2005. A pamätám ešte, to určite pamätám aj ten dátum. 17. marec 2005, som sa stal oficiálne prvýkrát v živote pracujúci človek.

  • Ako, regióny porovnávať, to je veľmi ľahké. Najlepšie po hokejovej stránke, som sa určite cítil v Košiciach. A keď myslíte, keď si zoberieme zahraničie, tak stopercentne v Plzni. Škoda, že ma vtedy tie Košice neuvoľnili, mal som tam pripravenú po tej sezóne ešte zmluvu na tri roky. Syn tam dokonca chodil, vyštudoval prvý ročník základnej školy, hej. A bolo, to bolo ako prechod, to bolo už po revolúcii v ’94., ako prechod cez železnú oponu, zo socializmu do kapitalizmu, až vtedy som zistil vlastne ako môže nejaký iný klub fungovať a ako funguje klub na Slovensku a ako funguje klub v Čechách. To bolo nebe a dudy, ako Češi hovoria, hej. A po takej tej ľudskej stránke asi najkrajšie zážitky asi z tých prostredí. Mal som veľa času na to, ale to boli z Francúzska. Tam bola za mnou rodina len tri mesiace.

  • Full recordings
  • 1

    kino Úsmev, Košice, 17.07.2020

    (audio)
    duration: 01:50:12
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

17. marca 2005 som sa stal prvýkrát v živote oficiálne pracujúci človek.

Peter Veselovský, talentovaný hokejista z čias ČSSR, sa narodil 11. novembra 1964 v Liptovskom Mikuláši do robotníckej rodiny. Sám seba opisuje ako chvíľami rebelujúceho človeka, najmä v období detstva a mimo školy. Navštevoval základnú školu v Liptovskom Mikuláši a neskôr Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Liptovskom Hrádku. V roku 1984 zmaturoval. Pre Petra bol vždy veľkou inšpiráciou jeho už nebohý otec, ktorý bol tiež prvým impulzom pre výber kariéry športovca. V roku 1984 prišiel do Košíc, kde sa črtali začiatky jeho hokejovej kariéry. Riaditeľ ho ubytoval v hoteli Aréna a pretože v tej dobe museli byť všetci zamestnaní, jeho zamestnali papierovo, v košických železiarňach. Pamätník začiatkom roku 1985 narukoval na vojnu a až v polovici augusta 1985 nastúpil do klubu Dukla Michalovce, kde s hráčmi tvorili perfektnú partiu. Po prvej sezóne v Michalovciach si Petra všimli v Trenčíne a dostal ponuku, aby prestúpil do ich klubu. Túto ponuku kvôli novej známosti neprijal. Spomína si, že ako športovcovi sa mu najlepšie pôsobilo v Košiciach a v Plzni. Pre Petra Veselovského bol snáď najvýznamnejší rok 1992, keď zažil dva veľké triumfy, avšak určite nebol jediný. Rád spomína na rok 1984, v ktorom nastúpil do Košíc, či rok 1987, keď hral veľmi úspešne v zápase proti Slovanu, a mnoho ďalších. Vo federálnej lige Peter odohral 253 zápasov, dal 84 gólov a mal 104 asistencií. Bol skôr prihrávačom než strelcom. Hral v systéme, kde bol brániacim centrom a stredným útočníkom, a to najmä v Košiciach. Znamenalo to, že bol mozgom päťky. V rámci ligy v Čechách odohral dve sezóny, v Plzni a v Karlových Varoch. Nedá na ne dopustiť. Po skončení kariéry si Peter mohol dovoliť niekoľko rokov nepracovať a užívať si našetrené peniaze. Neskôr sa stal už reálnym zamestnancom košických železiarní, v ktorých pracuje dodnes. Ani v súčasnosti sa Peter športu nevzdal - síce až na tretíkrát, ale prijal ponuku Igora Libu. V auguste 2019 začal trénovať mládež, avšak berie to len ako svoj koníček.