Cez deň po dedine sliedili Nemci, v noci sme skrývali partizánov a Židov
Download image
Viliam Turek sa narodil 25. marca 1936 v Uhrovskom Podhradí Štefanovi a Márii Turkovcom. Má o dva roky mladšiu sestru Margitu. Otec pracoval v lese, mama bola v domácnosti a starala sa o malý statok. Školu navštevoval v Uhrovskom Podhradí, museli sa zdraviť: „Na stráž!“ Koncom leta 1944 sa v dedine začali objavovať cudzí ľudia, ktorých ľudia skrývali po domoch. V rodine Turkovcov prichýlili židovskú rodinu, celkovo sa v dedine skrývalo asi 120 Židov. V rovnakom čase sa v dedine objavili aj partizáni. Židia bývali v komore nad maštaľou, partizáni v domoch alebo v maštaliach. V okolí Uhrovca a Bánoviec nad Bebravou sa začalo formovať silné partizánske hnutie, vznikla II. partizánska brigáda Jana Žižku, ktorá mala až 1 600 členov. V susednom dvore bola zriadená veľká poľná kuchyňa, škola slúžila ako poľná nemocnica pre ranených partizánov a odbojárov. V októbri a novembri Uhrovské Podhradie zažilo niekoľko prepadov. V ich dvore bolo zaparkované auto Jozefa Tisa, ktoré mu ukradli partizáni. Viliam bol svedkom zastrelenia miestneho partizána. Rovnako si pamätá aj hromadnú popravu židovských rodín, ktoré sa predtým ukrývali aj u nich v dome. Po potlačení SNP bola dedina a okolie stále napádané nemeckými jednotkami, niekoľko dedín vypálili, 1 000 ľudí odviedli na výsluchy, do koncentračných táborov a niektorí skončili v hromadných hroboch. Pri jednej razii nacisti v komore u Turkovcov objavili vrecia múky s nápisom „partizán“ a chceli celý dvor vypáliť. Uhrovské Podhradie oslobodila 1. apríla 1945 rumunská armáda. Viliam po vojne doštudoval, odišiel z domu na základnú vojenskú službu do Karlových Varov. Neskôr pracoval v autodoprave u troch bratov Bežovcov, ktorých odviedli do baní do Jáchymova. Vrátil sa na Slovensko, zamestnal sa v Nitratexe ako vedúci pracovník. Oženil sa, s manželkou má jednu dcéru a vnuka.
