Peter Šťastný

* 1956

  • „Keď bola invázia, taký virvar, taký rozruch a toľko emócií som nezažil, nevidel, nepočul... Keď nás napadli, [pominuli, pozn. ed.] akékoľvek historické konflikty, ktoré sme mali s Čechmi, zrazu nás to úžasne spojilo. Obidva národy sme cítili obrovskú krivdu – niekto vám berie slobodu. Každému je jasné odmalička, učia vás to v škole a všetko k tomu vedie, že sloboda je to najvzácnejšie v živote, čo človek má. A keď vám na ňu niekto siaha, tak budete prekvapený, čo to z vás vytiahne. Tá jednota a ten pocit nespravodlivosti úžasne spájali, vytiahli z ľudí to najlepšie, čo v nich bolo. A samozrejme aj to najhoršie, lebo mnohí toto využili ako príležitosť. Zacítili, že tam nie je šanca, tak začali nahrávať Kremľu a takýmto všelijakým Biľakom a Jakešom a Husákom. To neskôr rozdelilo spoločnosť.“

  • „Mňa úžasne motivovala vlasteneckosť a tá slovenskosť, vždy som chcel byť niekto – neskôr už ako Stano Mikita, Eugen Czernan, Martin Kukučín, proste ľudia, významní Slováci, ktorí išli do sveta a presadili sa – byť príkladom pre mladých a ďalších Slovákov, aby pochopili a videli, že Slovák je taký istý ako ktokoľvek iný. Aj Slováci sa dokážu presadiť v tej najťažšej konkurencii kdekoľvek vo svete, záleží len na nás. Ale samozrejme, že keď sme boli druhoradý národ, druhoradí občania, tak aj tých príležitostí bolo menej. Človek, aby mal príležitosti, tak si musí pripraviť prostredie, a to prostredie si musí vybojovať. Nikto vám to nedá, nikto vám to len tak neodovzdá. Som veľmi rád, že sa tieto veci udiali, ja to beriem ako obrovské naplnenie historických snov, túžob a v prvom rade modlitieb. Ja sa dodnes modlím a ďakujem Sedembolestnej, lebo to je patrónka, ktorej generácie pred nami zasvätili Slovensko. Svet ide dopredu a aj Slovensko – nech je ako všelijaké maličkosti nevyzerajú perfektne, ale čo Slovensko dosiahlo v porovnaní s tým, čo tu bolo pred dvesto rokmi, sto rokmi – to je úžasný pokrok, je to viditeľné, hmatateľné.“

  • „V 50. rokoch sa ľudia strácali, ľudia končili v 20-30-ročných žalároch, pracovných táboroch v Jáchymove a kdekoľvek za nič. Vymysleli sa z nich nepriatelia štátu alebo buržoázni nacionalisti, alebo niečo široké... Našu rodinu to nezasiahlo, ale boli sme si toho plne vedomí, lebo každý niekoho poznal, bolo to vtedy ako súčasť kyslíku v ovzduší. Ľudia z toho mali úžasný rešpekt. V rodinách to bolo otvorené, ale boli rodiny, kde ani v rodinách si neverili, pretože byť špicľom bolo moderné. Bolo moderné byť špicľom, podávať správy na susedov, na spolupracovníkov, na známych. Atmosféra bola úmyselne robená tak, aby bola plná nedôvery a strachu. Jediné, čo bolo, boli všade tie primitívne transparenty, že so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak. Dnes vzhľadom na minulosť by si človek povedal, že večnosť je asi 40 rokov. Nejaká krátka večnosť.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 22.02.2020

    (audio)
    duration: 02:36:33
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Peter, my sme nukleárna veľmoc a budeme tu naveky!

Hokejový plagát pri príležitosti Dňa otcov - Peter Šťastný so synmi v hokejových výstrojoch, jún 2005
Hokejový plagát pri príležitosti Dňa otcov - Peter Šťastný so synmi v hokejových výstrojoch, jún 2005
photo: Archív Petra Šťastného

Peter Šťastný sa narodil 18.9. 1956 v Bratislave. Kresťanské a vlastenecké zázemie formovalo jeho svetonázor, ktorý bol v príkrom rozpore s komunistickým režimom. Ako dvanásťročný začal hrávať hokej za bratislavský klub Slovan. Postupne sa vyprofiloval na československého reprezentanta, v rokoch 1975 a 1976 získal titul majstra sveta. V ligovej sezóne 1978/79 figuroval v zostave Slovana, ktorý ako prvé slovenské družstvo získal titul v najvyššej československej súťaži. Postupom času sa čoraz viac prehlbovali Šťastného rozpory s režimom, čo vyvrcholilo emigráciou do Kanady v roku 1980. V NHL sa stal hráčom Quebecu Nordiques, kde vytvoril útok spolu s bratmi Mariánom a Antonom, rovnako emigrantmi. V osemdesiatych rokoch 20. storočia bol druhým najproduktívnejším hráčom celej súťaže. Angažoval sa vo Svetovom kongrese Slovákov a po osamostatnení Slovenska prispel výraznou mierou k reprezentovaniu krajiny na medzinárodnom fóre po športovej i politickej stránke. Žije a pracuje striedavo na Slovensku i v zámorí.