Zjedol som ten zemiak, na svoje narodeniny, dvadsiateho štvrtého decembra
Download image
Ján Sabaka sa narodil 24. 12. 1930 vo Východnej. Jeho otec bol opravárom topánok, matka ženou v domácnosti. Ako 13-ročný školák počas prázdninovej brigády v garbiarni zažil začiatok SNP v uliciach Liptovského Mikuláša, kde mu postrelený civilista padol do náručia. Následne sa počas bojov o Mikuláš dva mesiaces s otčimom ukrýval v pivnici. Neskôr bol nasadený na budovanie ústupových okopov smerom na Ružomberok, odkiaľ sa mu podarilo utiecť, kým nebol chytený Vlasovcami, ktorí ho šikanovali, v noci sa mu však podarilo utiecť. Po vojne sa zúčastnil odpratávacich prác. Rodina bola nasťahovaná spolu s ďalšími rodinami do starého mlyna, kam zatekalo. Po vyučení sa za čašníka pracoval v závodnej kuchyni spojených garbiarní, kde pri narážaní suda čiastočne prišiel o zrak. V martinskej nemocnici sa zoznámil s karpatskou Nemkou, ktorá tiež prišla k úrazu jedného oka. Spoločný osud ich zblížil a r. 1951 sa zosobášili. To, že si vzal Nemku, mu dali všade pocítiť: v rodine aj v zamestnaní. Po neúspešnom žiadaní o dôstojné bývanie pre nastávajúcu rodinu odišiel so ženou a bábätkom do Turca.Svokrovcom na Dolnom Turčeku sa po vojne do ich domu nasťahovala istá stranícka príslušníčka. No vďaka tomu, že ich dcéra si zobrala Slováka, mohli svoj dom postupne celý obývať. S postupným ovládaním švábskeho dialektu sa Ján začleňoval do spoločenského života nemeckej komunity, v ktorej napokon organizoval športové a kultúrne podujatia. Skúsenosti z tohto obdobia nakoniec zúročil v povolaní kultúrneho referenta v kúpeľoch Turčianske Teplice, kde pôsobil až do dôchodku. Predtým však absolvoval tvrdú školu v Martinských strojárňach.
