Štefan Pártoš

To sme boli pri mori, áno. Takže tam nám to všetci zvestovali a samozrejme tam bola dostupnosť nemeckých správ, anglických správ, všetkého možného. Takže nás to zasiahlo veľmi a podpisovali sme všelijaké rezolúcie proti vstupu a jedno s druhým. Akurát tam bol jeden človek, ktorý povedal, lebo to patrilo vlastne zväzu juhoslovenských spisovateľov. Moja mama bola členka zväzu slovenských alebo československých spisovateľov. Oni si vymieňali tie pobyty. Takže v tomto prípade išli Slováci a Česi tam. A tam nás to zastihlo teda. Takže to boli ľudia aj vysoko exponovaní. A jeden povedal, prepáčte, ja to nepodpíšem, lebo dopadne blbo a viem, že by to ohrozilo moju kariéru alebo moju rodinu. Ale aspoň povedal to dopredu, hej. Ale potom vstal iný známy dramatik a povedal Na stráž! Hej, takže boli tam všelijakí ľudia. A tí Jugoši, ako sme im hovorili, boli fantastickí. No jednak oni mali samozrejme zlé vzťahy s rusmi už za Stalina. A takže veľmi boli nápomocní.

Pamätáte si na to, ako vysídlili dedinu Horné Opatovce kvôli závodu? Viem o tom, ale že by to bolo tak, že aha, že teraz ich sťahujú, neviem. Ja mám pocit, že oni to vysťahovali, lebo začali tam tie stromy hynúť, kravy hynúť. Tak potom začali tých ľudí sťahovať preč. A to je tiež taká historka, že, tam sa mal stavať komín, ktorý by ten fluór, ktorý to zapríčiňoval, rozptyľoval ešte ďalej do tej doliny Žiarskej, aby to nebolo všetko do Žiaru. A nemali na to peniaze. A poverili v tom Žiari moju mamu, ona šla do Prahy, že aby to nejako vybavila tam. Na nejakej recepcii bola alebo kde. A viem, že išla, áno, že to ako lobovala u Husáka. Čiže to už... Neviem odkedy on tam bol od 1969? Od 1970? Takže to už bolo, hej, tak neskoršie. Aby boli nejaké peniaze na ten komín alebo niečo také, že tam skúsila ako niečo vylobovať, lebo ona mu robila spojku cez povstanie, takže ako nejak sa poznali. Ale neviem, či si ju pamätal alebo čo, lebo to bolo jednorazové. A prečo som s tým začal, tie Opatovce? Proste tú dedinu vysídlili. A tí ľudia sa teda presťahovali niekde inde. Tam do Žiaru a podobne. Ale mám pocit, že ani sa o tom veľmi nehovorilo a nesmelo hovoriť. Tam bol vyšší výskyt rakoviny. O tom sa nesmelo hovoriť a proste bolo to niečo závadného a neočakávaného.

Viem, že hovorila, že opúšťala Žilinu, keď z jednej strany už nemecké vojská prichádzali do Žiliny a oni odchádzali do hôr. Takže tam bola. A keď bola v horách zase, tak tam bojovala s tými francúzskymi partizánmi, lebo ona vedela francúzsky. Čiže ona im tlmočila a proste robila tú ošetrovateľskú robotu. Áno. A čiže nejak akože tie konkrétne miesta, alebo tie situácie niekedy o nich rozprávala, že vlastne ako vôbec žili? Tie podmienky? Aha, no to jedine si spomínam, že hovorila, že jedli slimáky a že si šúľali cigarety z trávy. No tak ona bola silná fajčiarka celý život. Takže tieto dve veci. Ako žili? Tak hovorím, pokiaľ boli boje, tak bola v rámci toho povstaleckého vojska, alebo ako to nazvať. A to tiež spomínala, som rozmýšľal, že koľko ľudí na ňu bude nadávať, že zase oni prevážali ranených z tých bojov. Neviem, či sa ťahala priamo z tej frontovej línie, ich prevážali do nemocnice. Na starej rozheganej nejakej nákladnom aute s plechovou korbou. Takže ona rozkázala tým ošetrovateľkám, že ľahnúť si na tú korbu a tých ranených dať na nich.

A spomínala niekedy, že ako to vyzeralo vtedy v tom Sovietskom zväze? No spomínala, áno. Lebo ona žila v Moskve, to bolo v Moskve. A hovorila, keď sa vrátim k tomu stalinskému teroru čo bol, že ona chodila stále na to, ja neviem či to bolo GPÚ, alebo či to už bolo NKVD, proste na tú tajnú políciu a hovorila, že robte niečo, však tu miznú ľudia! A oni, že povedali charašo, nebojte sa, všetko je v poriadku a poslali ju domov. A tam skutočne mizli ľudia. Jeden deň ste sa s ním zhovárali a druhý deň nebol. A každý sa bál spýtať, že čo bolo. No tak... Tam nadviazala veľké priateľstvá. Okrem toho štúdia bola všelijako tam činná, o čom veľmi neviem. Ale viem napríklad, že stavala moskovské metro. Lebo to moskovské metro stavali väzni odsúdení, respektíve politickí všelijakí, aj nevinní ľudia. Proste ako to tam vtedy bolo. A ona chodila za nimi pod tú zem a kopala, robila s nimi.