Jozef Novák

* 1930

  • „Sme sa naraz stretli na Katedre. Ja ako asistent, on ako vedúci katedry, lebo on mal politický vysokú školu. A on bol hrozne nadšený Vrútočan, že to je jeho rodisko, proste lokálpatriot. Si ma obľúbil, pretože som mal veľmi otvorenú povahu. On bol veľký komunista, ale úžasne spravodlivý. Každý vedel že nikomu neublížim. Keď som ja mal začať učiť som si predsavzal, že musím im vyjadriť, že ja nie som komunista. To bolo veľmi jednoduché, lebo nikdy som ich nijako inak nevolal ako pán kolega a pani kolegyňa, hoci sa súdruhovalo. S nijakým ďalším komentárom, ale neboli to sprosté deti a hneď to zistili ako sa veci majú. Cieľavedome som to robil."

  • „Išli sme vozom, železničné trate boli zničené, cestou sme videli vojnou spustošenú krajinu a kopec mŕtvol, či ľudí, ale aj koní. Ten pohľad bol skutočne strašný. Keď sme prišli domov, prvá vec, čo som sa dozvedel, bola, že môj rovesník a kamarát zomrel po výbuchu granátu.“

  • Full recordings
  • 1

    Martin, 16.10.2018

    (audio)
    duration: 01:47:02
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Heraldik bez erbu

Podobizeň Jozefa Nováka (1993)
Podobizeň Jozefa Nováka (1993)
photo: Literárny archív Slovenskej národnej knižnice

Jozef Novák sa narodil 22. 11. 1930 vo Vrútkach. Po skončení stredoškolských štúdií, ktoré ukončil na gymnáziu v Trenčíne v roku 1950, začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako jeden z prvých poslucháčov novozaložený odbor archívnictvo. Štúdium ukončil v roku 1955. V roku 1954, ešte ako poslucháč, sa stal asistentom na odbore archívnictvo. Po smrti profesora Alexandra Húščavu prevzal v lete 1969 vedenie odboru, ktorý viedol až do 31. januára 1996. Roku 1964 získal hodnosť kandidáta historických vied v odbore pomocné vedy historické, v r. 1966 bol menovaný za docenta pomocných vied historických (habilitoval sa však už roku 1963). Dňa 20. februára 1968 mu bol priznaný akademický titul doktor filozofie a v roku 1987 získal hodnosť doktora historických vied. Za univerzitného profesora ho vymenoval prezident republiky 1. októbra 1989. V rokoch 1989-1990 bol prodekanom Filozofickej fakulty UK, v rokoch 1990-1999 členom jej Vedeckej rady. Ako vysokoškolský pedagóg vyučoval počas svojej pedagogickej praxe mnoho predmetov, najmä heraldiku, sfragistiku, genealógiu, chronológiu, numizmatiku, metrológiu a paleografiu. Do dôchodku odišiel 1. septembra 2000.