Margita Naďová

* 1931

  • „Ešte to vám poviem - v tom našom baraku židovskom, keď tam boli tí Nemci, tak neviem prečo, ale tam zhromažďovali z tých okolitých domov tých židov a chudáci, tam sedeli na schodisku. Už takí, by som povedala, že takí starci vtedy. Mali tie židovské hviezdy. A ktorýsi plakal. V dome dolu bol praktický lekár, ten bol ten Schlesinger. Tí sa tiež nevrátili, iba ten syn sa vrátil. Hore mali dcéru, tí boli približne tak v rovnakom veku a tá dcéra sa vrátila. Vedľa bol tiež židovský barák, perfektný teda, to bol advokát. Stern sa volal, mali tiež jednu dcéru a syna a z tých sa tiež nevrátili, iba tá dcéra. Oni prestúpili na evanjelickú vieru a pomenili si meno. Tí Sternovci boli Javor a ten Lengyel bol Livor. A tí dolu nie (Schlesinger), tí zostali ako teda židia. No ale pobrali ich, ale teda až na konci, lebo potrebovali aj tých lekárov tí Nemci. To neviem. Ale vyzeralo to tak.“ 0:33:02 - 0:35:30 - Margita si spomína na židovských susedov z domu, kde bývali

  • „To si pamätám, že syn mal vtedy 15 rokov. To už sme bývali tu od 1963, on sa narodil v 1953. Bohužiaľ, v 1982 zomrel... A viem, že som ho vtedy ešte hrešila, lebo tí chalani, on mal vtedy 15 rokov, tam povešaní, tuto ako boli tie tanky, tak hovorím, prebohaživého, nevieš, čo sa môže stať. Tam niekto hodí kameň alebo čo a tam môžu začať strieľať alebo čo. Neopováž sa tam ísť. Oni boli tuto, ako je vysoká škola, tam hlavne v tej ulici boli, tam bol tank vedľa tanku. No a tam chodili tie decká. Viem, že keď prišli toho 21. augusta, tak mužov kolega telefonoval, že Rusi sú tu. Ešte ráno o piatej alebo kedy. A tuto bola vo vedľajšom baráku mliekareň a tam mala také cukor, múku a také všelijaké výrobky. Už keď som tam išla o siedmej, už nebolo ani kilo. Ani liter mlieka, už čo bolo , čo sa ľudia dozvedeli, už všetko vykúpili. Po tej stránke si to pamätám.“ 1:04:33 – 1:06:15 - Margita spomína na august 1968 a príchod vojsk V4 do Trenčína

  • „To bola veľká radosť, to si pamätám, že v Žiline bol taký menší ohňostroj, ako na tú dobu. Bola veľká radosť. Ľudia jasali, lebo opadlo to. No a potom začalo to udávanie. Môj otec dlho nemohol dostať zamestnanie, pretože ho udali, že teda paktoval s Nemcami. Kvázi aj áno, keď chodil s tými transportmi, s tými zbraňami, pretože vedel nemecky. Ešte mám zvyšok príboru, čo doniesol mame z Nemecka s drevenými rúčkami, celý príbor. Takže v tých žilinských strojárňach sa vyrábali zbrane? (dokumentaristka) V žilinských strojárňach sa vyrábali zbrane, ktoré išli na export do Nemecka. Ako spojenci, ako Slovenský štát, tak samozrejme, išlo to do Nemecka. Jedno jediné plus to malo, mamina sestra bola vydatá za Ostraváka a otec sa dal dohromady s tým strojvodcom, že keď aj on nešiel s tým transportom, tak posielali im balíky, slaninu a tak. Lebo v Protektoráte nič nebolo a my sme mali raj.“ 0:52:19 – 0:54:05 – Spomienky na koniec vojny. Margitinho otca udali, že spolupracoval s Nemcami

  • Full recordings
  • 1

    Trenčín, 03.04.2023

    (audio)
    duration: 01:22:32
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

My sme vtedy ako deti neriešili, či je niekto žid alebo „nežid“

Margita Naďová ako mladé dievča
Margita Naďová ako mladé dievča
photo: archív MN

Margita Naďová, rodená Humelová, sa narodila 6. marca 1931 v Žiline ako jediné dieťa Jánovi Humelovi a Helene, rodenej Klčovej. Počas vojny žili na ulici Kálov v podnájme v dome lekára Schlesingera. Otec vedel po nemecky a pracoval v Považských strojárňach, ktoré sa počas vojny orientovali na výrobu a export zbraní do vojnového Nemecka. Margita sa priatelila s dievčatami, ktoré pochádzali z rôznych spoločenských aj sociálnych vrstiev. Jedna priateľka pochádzala zo zmiešaného židovsko-českého manželstva, druhá z Protektorátu Čiech a Moravy a tretia bola neterou Ferdinanda Ďurčanského, jedného zo spoluautorov Židovského kódexu. Pamätá si deportácie židovských rodín aj z okolia najbližších susedov. Po potlačení SNP v dome po deportovaných susedoch sídlilo nemecké velenie, neskôr sovietske. Spomína si na popravu člena partizánskej skupiny neďaleko od ich domu. Po vojne mal jej otec problémy kvôli práci pre Nemcov. V roku 1946 sa rodina kvôli otcovej práci odsťahovala zo Žiliny do Trenčína. Margita dokončila obchodnú školu a vydala sa za Michala Naďa. Časom stratila kontakt s priateľkami z detstva. Zažila príchod vojsk Varšavskej zmluvy do Trenčína. Politicky sa s manželom nikdy neangažovali. Obaja celý život pracovali v stavebníctve. Vychovali dve deti. V čase dokumentovania je na dôchodku.