Irena Mikócziová, rod. Bosá

* 1945  †︎ 2022

  • Spomínam si, bolo to v západnom Nemecku, sme hrali, a spomínam si aj na to, ako nás tam verbovali, aby sme tam zostali. Ako sme vystúpili z vlaku a išli dole do podchodu, tak už tam stáli ľudia a sa nám prihovárali v slovenčine a v češtine, aby sme tam zostali. Dávali nám papieriky, adresy. No ale nikto nezostal. (Dokumentarista: A vy ste to ako vnímali?) Tak my sme už boli poučení, čo máme robiť. Nehovoriť, nevšímať si ich a ísť pekne svojou cestou.

  • No mala som desať-jedenásť rokov, keď som začala. Najprv som začala basketbal, potom volejbal. A to bolo tak, že keď hrali zápasy a niekto neprišiel, tak prišli pre mňa: ,Poď rýchlo, poď rýchlo, poď, poď.´ Tak som zaskakovala. Lenže potom som sa musela rozhodnúť, ktorý šport chcem hrať. Tak som sa rozhodla pre stolný tenis. Ten mi bol tak najbližšie ku srdcu. (Dokumentarista: A prečo práve stolný tenis? Videli ste ako to niekto hrával?) Áno, videla som, ako tam chodil pán Tokár, Mikeš, Glasa, Pátorčev, Belický. Hrali ligu. Ja som im fandila vždy, a tak sa mi to zapáčilo. Boli tam vynikajúce ženy. Milka Búcová, to bola reprezentantka. Kaštierová Mária, Tomovičová Majka, ktoré hrávali ligu. Ja som ich tam všetkých spoznala. A napríklad keď som si chcela zahrať s Tokárom, tak som mu musela hodinu zbierať loptičky. Až potom si so mnou zahral. Vždy povedal: , Niečo za niečo.´

  • To som spala a presne o druhej v noci mi volal otec, že: ,Irena, zle je. Čo je reku? Čo sa stalo? Obsadili nás! Ráno choď do obchodu a kúp si nejaké zásoby. Dobre.´ No ja som ráno vstala a hneď vedľa bytu sme mali výťah. A keď išli ľudia do práce, tak im hovorím: ,Kam idete? Vy neviete, čo sa stalo?´ Susedia: ,Nie.´ Keď som im povedala, čo sa stalo, tak sa obrátili a išli naspäť domov. Oni si mysleli, že mám vypité alebo čo, ja neviem. Nechceli tomu uveriť. No ale potom mi ďakovali: ,Jejda, my ráno sme nepočúvali rádio.´

  • Full recordings
  • 1

    Mikócziová, rod. Bosá Irena

    (audio)
    duration: 01:08:56
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Mladí by mali vedieť, že aj napriek prehre sa nemôžu vzdávať. Lebo aj prehra im niečo prinesie

Irena Mikócziová, rodená Bosá
Irena Mikócziová, rodená Bosá
photo: Eye direct natáčanie

Irena Mikócziová-Bosá sa narodila 19. januára 1945 vo Vinohradoch nad Váhom v okrese Galanta, vyrastala však v Bratislave. Z jej rodnej obce pochádzali aj obaja rodičia. Celá rodina bývala na štadióne a už od malička teda mala možnosť venovať sa športu. Jej otec bol bývalý vesliar, dcéra sa však na veslovanie nedala. Irena začala aktívne športovať ako desaťročná. Najprv sa venovala basketbalu a volejbalu. Napokon prišiel čas, kedy sa musela rozhodnúť, ktorý konkrétny šport uprednostní. Vybrala si stolný tenis. Už ako dvanásťročná sa stala prvýkrát dorasteneckou majsterkou Československa v dvojhre. Tento úspech dokázala zopakovať aj v nasledujúcich troch rokoch. Už po získaní prvého titulu sa Irena Bosá dostala do ženskej kategórie, hoci mala stále len 13 rokov. Prvé reprezentačné úspechy dosahovala ešte ako juniorka. V rokoch 1961 – 1962 získala na ME juniorov 4 zlaté a jednu striebornú medailu. Družstvo Československa, ktorého súčasťou bola aj Irena, dosiahlo veľký úspech na ME 1966 v Londýne. Reprezentácia senzačne vybojovala striebornú medailu. V roku 1966, kedy Irena oslavovala veľký úspech z Londýna, prišlo aj pre ňu najdôležitejšie víťazstvo na domácej pôde. Stala sa majsterkou ČSSR v dvojhre, keď vo finále zdolala svoju kolegyňu z reprezentácie, Martu Lužovú. S ňou na rovnakom turnaji oslávili aj titul vo štvorhre. Rovnaký úspech spoločne dosiahli aj v rokoch 1963 a 1964. Po okupácii Československa v roku 1968 Irene ponúkali vstup do strany. Ona to odmietla. V roku 1970 sa vzdala reprezentácie.