Štefan Jangl

* 1955

  • "A už keď sa mala robiť strecha, došli za mnou zástupci a začali sa smiať. Reku, čo sa smejete? Aj Novosad aj Jahoda: „Tak už nevieme, čo máme spraviť, ale asi napíšeme listy, že „Slováci, pomôžte SLOVENGBATU postaviť váš dom“ – ani jeden tam neni." Hovorím: „Čo je sezóna?“ – „Všetci sú vo vinohradoch.“ – „No tak ich zavolajte.“ Tak zavolali tých hlavných predstaviteľov a hovorím: „Tak vám hovorím, ak na tej streche neuvidím vašich ľudí, tak dôjdem sem a s tými žeriavmi a V3Skami vám to znova zbúram. Odchod!. ... Zajtra tam budem.“ Tak som okolo jedenástej tam prišiel... – sto ich bolo na tej streche, čo pokladali škridle. A hovorím: „Ja vám dám, že nebudete robiť!“

  • "To bolo tak, že išli ste a vodič povedal, že on ďalej nejde, že to môže byť zamínované. A som povedal: „To tu prešli naši chlapci. Sú asi pol kilometra od nás. Po pravej po ľavej strane sú výtyčky, toto prešli.“ Vystúpil som z auta, „ak nechceš, poď za mnou.“ Tak som išiel peši s ním, a hovorím: „Ak nebudeš veriť vlastným ľuďom, že to spravili dobre, tak potom skrátka nemáš medzi nami čo robiť. Lebo ja im verím, že oni to spravili dobre, lebo oni sú na to vycvičení.“ No, oni sami k sebe nepripustili človeka, ktorý by to nevedel. Keď prišiel nový odmínovač, tak to bolo vždy riešené asi tak, že mu dali dvojcentovku alebo päťcentovku, hodili do trávy a „Hľadaj!“ Alebo zobrali dve eurá či dva doláre v drobných, spočítal to, koľko má drobných, takto to rozhádzal po lúke a hovorí: „Večer, keď prídeme, mi tie peniaze donesieš.“ No a do večera ste videli chlapa, ktorý sedí v takomto štvorci v tráve a hľadá."

  • "Všetky typy mín, ktoré tam boli, neboli absolútne v zozname tých, ktoré som ja poznal. To znamená, ja som ich videl na obrázku, poznal som ich makety, ale nevidel som ich nikde ostré. Ostré som potreboval vidieť a potreboval som sa ich dotknúť. A na to som potreboval tých ženistov chorvátskych, ktorí tam prišli, ukázali – a priznám sa, že vtedy som siahol do svojho vlastného vrecka, akurát som požiadal veliteľa, aby mi, skrátka - to dovolil... A tam sa dali lacno kúpiť koňaky a pivo. Tak som kúpil päť bední koňaku francúzskeho a pár bás piva a povedal som, či je možné, aby som tento materiál ostrý od nich dostal. No, 24. inžinjernaja bojna, ktorej títo patrili, odrazu priniesli plné auto, všetkého."

  • Full recordings
  • 1

    Sereď, 26.07.2022

    (audio)
    duration: 03:53:07
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Od pyrotechnika po veliteľa mierovej misie OSN, od stavbára k riaditeľovi Bezpečnostného úradu SR – Život a kariéra Štefana Jangla

Pplk. Štefan Jangl pri moste postavenom Slovákmi pri východoslovenskej obci Berak, 1997
Pplk. Štefan Jangl pri moste postavenom Slovákmi pri východoslovenskej obci Berak, 1997
photo: archív pamätníka

Štefan Jangl, narodený v roku 1955 sa už prostredníctvom strednej školy stal stavbárom, čo ho neskôr priviedlo do ženijného vojska so strediskom v Seredi, kde zastával niekoľko veliacich funkcií. Revolučný rok 1989 aj delenie Československa prežil ako študent na Vojenskej akadémií vo Vyškove a v rokoch 1994 – 1998 pôsobil v mierových silách OSN počas vojny v bývalej Juhoslávií. Začínal tu ako hlavný pyrotechnik a napokon sa stal štvrtým, posledným veliteľom slovenského ženijného práporu v rámci medzinárodnej mierovej misie OSN, konkrétne v misií UNTAES vo východnom Slavónsku. Po návrate na Slovensko zastával viacero vedúcich funkcií súvisiacich s obranou štátu a spravodajstvom, predovšetkým bol v rokoch 2002 – 2008 riaditeľom Bezpečnostného úradu SR. Od roku 2008 až do odchodu do dôchodku v roku 2021 bol pedagógom na Žilinskej univerzite na Fakulte bezpečnostného inžinierstva a zástupcom vedúceho Katedry bezpečnostného manažmentu.