Mgr. Josef Hladík

* 1951

  • „Prvé stretnutia na námestí v Leviciach boli veľmi rozpačité, neutrálne, bolo to neozvučené. A neskôr som sa dozvedel, že z budovy mestského úradu, niekde z podkrovných miestností nás monitorovala ŠtB. Na stretnutiach vystupovali tiež pracovníci aparátu KSČ, ktorí však boli väčšinou vypískaní. Ale učili sme sa diskutovať. Absolútne sa to nedá porovnať so situáciou v Prahe, v Bratislave - tá účasť ľudí, a na tribúne boli väčšinou ľudia z Charty, odstavení umelci, Marta Kubišová v Bratislave, potom Karel Kryl. Pamätám si na tie udalosti. V Leviciach to začínalo veľmi nesmelo a veľmi opatrne. Následne sme z námestia odišli do Klubu mládeže na Vojenskú ulicu, kde to už, predovšetkým klobúk dole pred doktorkou Evou Sahligerovou, začínalo dostávať hlavu a pätu, už tam boli občianske názory a rozvíjala sa občianska odvaha."

  • „Na nasledujúcom zasadnutí pléna Okresného národného výboru v Leviciach už nesedeli zástupcovia komunistickej strany za vrchstolom. Ja som sa zasadnutia zúčastnil ako člen komisie plánovania a výstavby za elektráreň Mochovce, pretože sme mali celkom dosť veľké požiadavky na výstavbu bytov. Boli tam prítomní dvaja poslanci Federálneho zhromaždenia. V rámci diskusie som ako jediný a možno ako prvý na oficiálnej pôde vystúpil. Veľmi rýchlo som si tam napísal pár riadkov a požiadal som, aby plénum ONV schválilo poverenie pre týchto dvoch poslancov Federálneho zhromaždenia, aby dali návrh na odvolanie prezidenta ČSSR Gustava Husáka. To zhromaždenie zašumelo. Prirodzene sa už vedelo v pléne alebo medzi zúčastnenými, že sú novembrové udalosti, ale boli tam komunistickí predsedovia národných výborov a poslanci za komunistickú stranu, od nich sa nikto neodvážil dať takýto návrh. Plénum ONV ho prirodzene neschválilo, potom vystúpil jeden z tých poslancov Federálneho zhromaždenia a povedal, že súdruh Husák je tak veľký človek a politik, že sám vie, čo má robiť."

  • „Na výstavbu atómovej elektrárne doniesli pražské firmy Škoda Praha, Potrubí Praha, Elektrotechnické závody Praha, Armabeton Praha a ďalšie ‚Niekoľko viet‘. To bola petícia hnutia Charta 77, ktorá volala po prepustení politických väzňov a po reformách vôbec. Pár inžinierov z „atomky“ ju podpísalo. Boli to väčšinou chlapci jeden až štyri roky po vysokej škole, ktorí chodili na stáže do Jaslovských Bohuníc a dostali sa do kontaktu s tými výstavbovými pracovníkmi. Pár dní po podpísaní petície už ich menoslov čítala Slobodná Európa. Za mnou vtedy prišiel námestník a hovorí: ‚Títo ľudia musia dostať výpoveď.‘ To končilo leto 1988 (v skutočnosti 1989, pozn. ed.). A ja mu hovorím: ‚Nie, ja sa pod výpoveď nepodpíšem, pretože neurobili žiadny problém, neprišli opití, nespôsobili škodu fabrike, pracovnú disciplínu majú v poriadku. Na základe čoho im mám dať výpoveď?‘ ‚Tak tú výpoveď dostaneš ty.‘ ‚Tak to mi môžeš skúsiť dať výpoveď, ale to nejde, platí zákon, zákonník práce.‘ Viem, že tam potom chodili z okresného výboru strany úplne zúriví, mali krvavé oči. Rozčuľovali sa, ako je možné, že na stavbe socializmu niekto podpisuje Niekoľko viet."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 22.05.2019

    (audio)
    duration: 01:24:55
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Socialistický režim z mojej sestry chcel urobiť môjho triedneho nepriateľa

Josef s Alexandrom Dubčekom
Josef s Alexandrom Dubčekom
photo: Archív pamätníka

Josef Hladík sa narodil 22. júna 1951 v Břeclavi (Juhomoravský kraj). Pochádza z pomerne chudobných pomerov, má päť starších súrodencov. Vyučil sa na strednej učňovskej škole v odbore montér oceľových konštrukcií pre Novú huť Klementa Gottwalda v Ostrave. V Břeclavi býval s rodičmi a súrodencami v miestnej časti Charvatská Nová Ves. V roku 1972 sa oženil a presťahoval do Levíc, kde si založil rodinu. V rokoch 1973 až 1978 navštevoval večernú priemyslovú školu v Leviciach. Popri škole vystriedal viacero povolaní, najprv pracoval ako montér, neskôr montérsky majster v Leviciach, potom ako garážmajster v Okresnej správe ciest. Následne, od roku 1978 do roku 1983, diaľkovo absolvoval právnické štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1978 popri štúdiu a po ňom pracoval ako referent na odbore dopravy na okresnom národnom výbore, zabezpečoval budovanie dopravnej siete v areáli atómovej elektrárne Mochovce. Od roku 1984 začal pracovať v elektrárni Mochovce na pozícii vedúceho odboru personálnej práce a sociálneho rozvoja. V tom čase to bol ešte IVES - Investičná výstavba energetiky Slovenska. Od mája 1989 býval s rodinou v miestnej časti Levíc, Kalinčiakove, kde si postavili rodinný dom. Výrazne sa podieľal na založení VPN v Leviciach. Od septembra 1990 pracoval ako riaditeľ okresnej správy cestovného ruchu. Od roku 1989 popri práci pôsobil v hnutí Verejnosť proti násiliu v Leviciach a od februára 1992 tiež ako predseda okresnej rady Občianskej demokratickej únie. Hnutie VPN aj prácu opustil v roku 1992 a v roku 1993 sa s rodinou odsťahoval späť na Moravu.