Kamil Haťapka

* 1932  

  • „Akonáhle sme to druhýkrát odhlasovali (hlasovanie o rozdelení ČSFR, pozn. ed.), tak potom vo foyer v Národnom zhromaždení bol obrovský stôl, kde boli minerálky. A išiel Klaus dolu, ktorý bol spolu s Mečiarom pôvodcom tohto všetkého, a postavil sa naproti. Zavolal som poslancov SNS a hovorím im, dajte pozor, čo mu teraz poviem. A tak som povedal: ,Pán predseda, dovoľte, aby som vám navrhol čestné členstvo v Slovenskej národnej strane.´ On bol celý prekvapený a spýtal sa: ,Proč pak?´ Odpovedám: ,Preto, lebo ste nám pomohli splniť náš volebný program.´ Potom sme išli všetci poslanci spievať pod bustu generála Štefánika pieseň ,Hej, Slováci´."

  • „ŠtB? Určite som v ŠtB! Samozrejme, pretože ja som bol vždy vedúci do zahraničia. Dostali sme zväzok z ÚV ČSTV, kde bolo osem alebo desať strán, aká to bola akcia, kde je tá akcia, kto sa zúčastní, koľko sa dostalo finančných prostriedkov u nás, koľko sa dostalo finančných prostriedkov tam - to sa muselo všetko zúčtovať. A posledná strana bola najzaujímavejšia: ,Styk s československými občanmi žijúcimi v zahraničí´. A predstave si, čo ja som poznal špičkových pretekárov, bolo v zahraničí 22. A sme my prišli kdekoľvek, tak títo pretekári alebo aj normálni občania za nami prišli. A bolo úplne jasné, keď za mnou prišiel Hutyra, môj bývalý pretekár, ktorý uletel na balóne, tak som nemohol napísať, že som s nikým nebol. A napísal som: ,Stretol som sa s mojím bývalým pretekárom Róbertom Hutyrom, s ktorým sme mali spoločnú večeru, aj s ostatnými pretekármi. Debatovali sme o situácii v Československu a situácii v športe.´Lebo tak to naozaj bolo. Ja som nemohol hovoriť, že ja som nikoho nevidel, keď mňa všetci videli a takisto moji pretekári sa všetci s nimi rozprávali, lebo to boli kamaráti. Tam nešlo vôbec o nejakú politiku ako takú. Tam išlo o šport a že sme sa opäť po polroku zasa stretli. To nebolo nejako nasadené na mňa, ale samozrejme, že o mne písali. Oni museli dať správu."

  • „Pretože sme boli v Ríme, tak som išiel na veľvyslanectvo a oni hovoria: ,Jéj, vy ste nám tu urobili reklamu dobrú. Súdruh, sadni si, čo máš nové?´ No a ja hovorím: ,Tu mám toľkoto pozvánok a sú tu aj robotnícke kluby, nás volajú, aby sme prišli a všetko hradia, ale nemáme doložku, končíme s doložkou, musíme ísť domov.´ ,No počkať, počkať.´ Tak si to pozrel a napísal diaľnopis, že vzhľadom k tomu, že sme takto reprezentovali krajinu, žiada ÚV ČSTV o predĺženie. Prišiel som na druhý deň a oni (funkcionári v Prahe) urazili veľvyslanca, oni neodpovedali. A to bolo naše šťastie. Veľvyslanec povedal: ,Kto mlčí, ten svedčí, a ja s tým súhlasím!´ A dal nám všetky pečiatky a predĺžil nám pobyt v Taliansku zo svojej právomoci. (...) Keď sme prišli domov, na hranici nás už čakala polícia. ,Moment, tu sú všetky papiere, všetko máme v poriadku.´ Tak nemohli s tým urobiť nič, ale mne, pretože ja som to zorganizoval, zakázali oficiálne výjazdy do zahraničia. Ale medzitým sme mali vybavené štartovné v Taliansku. Som si povedal, no tak ja aby som nešiel do Talianska? Zobral som pas, doložku, zmenil som si peniaze a akože idem súkromne. Samozrejme, že som išiel s Interom. Prišiel som do strediska a Rudy Žánek bol vedúci československej výpravy: ,Čo tu robíš?´pýtal sa. ,Ja robím kapitánovi tlmočníka, lebo vie len po rusky,´ odpovedám. ,Ako si sa sem vôbec dostal?´ ,To sa ty nestaraj, dostal som sa.´ V Prahe ma udal, že som tam bol a mám zakázaný výjazd. Zavolali ma na disciplinárku, ako si to predstavujem, my sme ti zakázali vycestovať! Hovorím: ,No moment. Pozrite sa, to je súkromný pas, tu je doložka, tu boli vybraté peniaze. Ja som bol súkromne, ja som bol na dovolenke.´,Ale ako to, že tam si bol?´ ,Ja som stál na hraniciach. Čakal som, kto by ma zobral do Talianska, a predstavte si, zrovna išiel Inter mikrobusom. No tak som ich zastavil a hovorím, chlapci, kam idete? Že do Talianska. Zoberiete ma? No zobrali ma, predstavte si.´ Ich mohol šľak trafiť, lebo som si z nich vyslovene robil srandu."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 28.10.2017

    (audio)
    duration: 03:07:52
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

S emigráciou súhlasím len vtedy, ak sa človek v zahraničí niečo naučí a vráti sa späť domov

Kamil Haťap.jpg (historic)
Kamil Haťapka
photo: Archív Haťapku

Kamil Haťapka sa narodil v roku  3. marca 1932 v Spišskej Novej Vsi. Otec Andrej sa v roku 1936 stal prednostom pošty, odvtedy rodina Haťapkovcov bývala v hlavnom meste. Kamil od mladosti športoval, najprv ako hokejista, neskôr bol cyklistom, čomu sa ako tréner venoval celý život. V roku 1961 založil československý cyklistický oddiel Inter Bratislava v podniku Slovnaft, v ktorom v tom čase pracoval. Kamil Haťapka sa vypracoval na špičkového medzinárodne uznávaného trénera. Ako tréner reprezentácie československých cyklistov získal dve strieborné medaily na Majstrovstvách sveta v Leicestri v roku 1970 a v Giavera del Montello 1985, podieľal sa aj na celkovom víťazstve Vlastimila Moravca na Pretekoch mieru 1972. Okrem toho predsedal aj Slovenskému cyklistickému zväzu a tiež bol riaditeľom populárnych cyklistických pretekov Okolo Slovenska. Od roku 1989 až 1992 pôsobil v Mexiku, kde založil Panamerickú cyklistickú školu. Športovci pod jeho vedením získali na panamerických a centroamerických hrách celkom 24 medailí. Po návrate do Československa vstúpil do politiky za Slovenskú národnú stranu. V roku 1992 ho zvolili za podpredsedu zahraničného výboru Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR. Zúčastnil sa aj poslaneckého hlasovania, ktoré rozhodlo o rozdelení Československa. V roku 1996 odišiel do diplomatických služieb, bol radcom Veľvyslanca SR v Mexiku. Počas rokov 2008 - 2010 figuroval ako člen dozornej rady Slovenského olympijského výboru. Žije v Bratislave.