PhDr. Maximilián Eštočák

* 1946

Full recordings are available only for logged users.

Základ je vzdelanie a slušné správanie voči druhému.

Eštočák Maximilán - dobove foto.jpg (historic)
PhDr. Maximilián Eštočák
photo: dobové foto: archív Maximilána Eštočáka; aktuálne foto: Foto Alexander Mušinka

PhDr. Maximilán Eštočák Narodil sa 20. decembra 1946 v Ústi nad Labem, ale celý život prežil v Prešove. V Prešove vychodil základnú deväťročnú školu. V roku 1962 nastúpil na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu  na ul. Tarasa Ševčenka v Prešove (bola to predchodkyňa dnešných gymnázií). V roku 1965 na tejto škole úspešne zmaturoval a ešte v tom istom roku nastúpil do personálneho oddelenia podnikového riaditeľstva podniku Odevné závody kapitána Nálepku (OZKN) v Prešove. V tomto období to bol jeden z najväčších podnikov vo východoslovenskom kraji.  M. Eštočák bol prvým a jediným Rómom v administratíve podniku. Venoval sa problematike ďalšieho vzdelávania a výchovy robotníkov, majstrov a predovšetkým technicko-hospodárskych pracovníkov. V roku 1973 nastúpil na externé štúdium odboru výchova a vzdelávanie dospelých na FF Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, kde v roku 1978 úspešne zložil štátnu skúšku. Neskôr, v roku 1986, na tej istej škole zložil rigoróznu skúšku a bol mu priznaný titul PhDr. Po roku 1989 došlo k reštrukturalizácii a privatizácii podniku OZKN, a preto v roku 1992  prešiel pracovať na sociálny obor Okresného úradu v Prešove, kde pracoval až do dôchodku v roku 2015. Na tomto pracovisku sa venoval sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele primárne v prostredí rómskych komunít. Hneď po novembrovej revolúcii 1989 sa aktívne zapojil do spoločenského života v Prešove, a spoločne s kolegami a priateľmi bol jedným zo zakladateľov okresnej organizácie demokratického Zväzu Rómov na Slovensku, ktorý sa venoval hlavne práci v sociálnej oblasti a vzdelávaniu. Od roku 2004 bol aktívny aj v akademickom prostredí, kedy externe prednášal na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Prešove a Košiciach. Spoluprácu s touto inštitúciou ukončil až v roku 2017. Je druhý krát ženatý. Z prvého manželstva ma tri deti a s druhou manželkou dve deti.