Tibor Ehrenfeld

* 1927  

  • „A tak sme sa dostali do tej dediny Pusztavám. Tam bola aj tá rota intelektuálov. A boli tam aj Rožňavčania. My sme tam išli a povedali nám, že večer ideme preč. No nakoniec sme nešli preč, pretože veliteľ mal dovolenku - išiel do Rožňavy, Jozef Varga sa volal. No dosť toho, že po tých ľudí, ktorí tam ostali aj z našej roty, lebo boli umiestnení po domoch, na druhý deň prišli ľudia nemeckej národnosti. Vyviedli tých ľudí na pole, mali si sami vykopať hrob a zastrelili ich. Bol tam aj jeden lekárnik a jeden lekár, všetci zahynuli. Potom po vojne urobili rekonštrukciu, tým ľuďom zistili na 99 percent mená a na hlavnom židovskom cintoríne je pamätník."

  • „Každý druhý deň boli iní dozorcovia. Raz to boli starí Nemci, resp. starí Rakúšania, niekedy to boli Hitlerjugend, malí chlapci, čo mali pušky. Tých, ktorí nevládali, postrieľali. Pred dedinou Eisenerz, tam neviem presne, čo to bolo, už sme niekoľko dní boli na pochode, keď začali strieľať. Nemci asi nejakú bitku prehrali a oni sa to dozvedeli. Neviem, v ktorom mesiaci to bolo, no neboli sme už od koncentráku ďaleko. To viem, že tam boli nejaké železiarne - tabuľa Hermann Göring Werke. Niekoľko sto ľudí zastrelili. Potom sme dostali povolenie na oddych a zbierali ľudí, ktorí pôjdu pochovávať mŕtvych. Nedávali však veľký pozor, tak som šiel k veľkému stromu a tváril sa, že idem piškať, ale nepiškal som. Tú skupinu potom zobrali preč. Ja som z tej skupiny ani jedného potom nevidel."

  • „Matka, ktorá sa narodila v roku 1886, sa dostala do Poľska, do Osvienčimu, a v takej dobrej kondícii bola, že pracovala ako kuchárka. Samozrejme, že v tej skupine, kde bola, boli aj Rožňavčania. Na konci vojny v januári 1945 sa dohovorili, že ujdú. A na to moja matka hovorí: ,Počkajte, ešte niečo mám v kuchyni.´ Čo konkrétne, neviem. Išla preč a nikdy sa nevrátila. Tí Rožňavčania sa vrátili domov, ona ostala tam."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, Penzión Ohel David, 31.03.2017

    (audio)
    duration: 02:28:28
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Prežil som pochod smrti do Mauthausenu

Tibor Ehrenfeld
Tibor Ehrenfeld
photo: Martin Hnát

Tibor Ehrenfeld sa narodil 18. septembra 1927 v Košiciach. Detstvo prežil v neďalekej Rožňave, kde jeho otec vlastnil železiarstvo. Po vypuknutí druhej svetovej vojny a začiatku protižidovských perzekúcií v Maďarsku v roku 1944 jeho matku a starého otca deportovali do Osvienčimu. Nikto z nich neprežil. Tibor Ehrenfeld bol spolu s otcom prevelený do pracovného tábora na území Maďarska. Ich cesty sa rozdelili a Tibor sa napokon dostal až na hranice s Nemeckom, odkiaľ na konci zimy roku 1945 absolvoval pochod smrti do koncentračného tábora Mauthausen. Tam sa znova stretol so svojím otcom. Obom sa im podarilo prežiť až do oslobodenia tábora americkou armádou. Po ukončení vojny sa obaja vrátili do Rožňavy, kde obnovili prevádzku železiarstva. Po nástupe komunizmu im obchod znárodnili, no Tibor Ehrenfeld v ňom naďalej pracoval ako predajca a po otcovej smrti aj ako vedúci prevádzky. Neskôr pôsobil ako závozník v miestnom JRD. Momentálne je na dôchodku a žije v Bratislave v penzióne Ohel David.