Oľga Domanická

* 1940

  • „Viete, ako to prebiehalo? Ten otec... Mama varila ten guláš, ale ešte len začala mäso chystať a videla, že idú Nemci. Tak ona chytro to mäso potlačila do prasacej kaše. Potisla ho do prasacej kaše. A oni tí Nemci videli, že nie je nikde nič, tak sa zobrali. Tak zase to umyla to mäso a už navarila toho gulášu a ten otec zase už išiel do tej hory s tým gulášom k tým partizánom odniesť. Tam sme si užívali hodne strachu, či sa vráti. Ale našťastie, takto to dopadlo. Vrátil sa.“ 0:23:16 - 0:24:25 - Oľga popisuje, ako mama varila guláš pre partizánov a otec im ho vozil do hory

  • „Pred vojnou si to až tak veľmi nepamätám. Bola som pri mame a pri otcovi, keď sme niečo robili, ale že by som nejaké také roboty ja, mňa nezaťažovali nejakými robotami. Čo to také decko štyri ročné. Som sa okolo nich tak motala. To až keď sa niekde niečo dialo, keď začal tie lietadlá lietať, tak už mi povedali, že bude vojna. Som sa toho potom bála, lebo už púšťali bomby, tadeto to lietalo, už sme len vždy bežali do tých pivníc sa schovať. Prišli a povedali nám takí vojaci, Nemci, že tento horný koniec bude vypálený. Tak nás zobrali a dali nás na také lúky. Pobrali sme si, čo sa dalo, aby sme sa mali v čom vyspať, nejaké periny a na voz. Tak sme sa tam museli schovať, akože ubytovať na tie lúky. To bolo tak 1944/45. Bola celá dedina obsadená Nemcami. To bolo, dalo sa tam dať na trávu, volalo sa to Rybníky. To si pamätám z toho, že nemohla som akosi spať, som sa budila. Naši tiež dávali pozor na mňa aj na toho malého a videla som, ako tí Nemci nás na koňoch obhliadavali, aby sa niečo nestalo. My sme tam boli asi dva dni. Potom nás dali, že aby sme sa rozdelili na dolnom konci v dedine, že tam by nemalo prísť vypálenie. Tak dolňania, koho mohli, tie rodiny svoje zhora si pobrali. No a my sme potom u takej jednej rodiny boli a tam sme varievali.“ 0:03:08 – 0:06:08 - Oľga popisuje, ako rodiny museli opustiť horný koniec obce, lebo mal byť vypálený

  • „Nikto nebýval, len tí vojaci prišli tam a čo sa im dalo, to nám pozabíjali. Raz prišli takí Nemci a chceli zabiť prasa. Prišli a otcovi povedali, ja som tam tiež stála, som sa dívala. Otcovi povedali, aby išiel zobrať nožík, aby ho zaklal. Aby si mali čo dať variť jesť. No ale otec povedal, že on nemá taký dlhý nožík, že on ho nemôže zaklať len krátkym nožíkom. On povedal, že on iný nemá. Ten Nemec otrčil pištoľ do neho a že ho zastrelí. Že on (otec) ho (prasa) nechce dať zabiť. Ale sestra, tá najstaršia, tá si kľakla pred toho Nemca a prosila ho, že aby otca nezastrelil, že nemáme taký nožík, že ona ide do susedov, že požičia ten nôž a že im ho donesie, aby mohli to prasa zaklať. Aj tak bolo. Išli, nožík nám požičali, otec prasa zaklal, urobil s ním poriadok. Všetko čo malo sa stať, aby oni mohli si navariť. Potom už, keď sme prišli domov, už sme nemali nič. Nemali sme, už nám všetko potĺkli, len ostal ešte ten koník, čo tým partizánom ten otec vozil mäso také nejaké, keď si oni doniesli.“ 0:07:42 – 0:09:56 - Nemci pozabíjali Verešovcom hospodárske zvieratá a chceli zastreliť Oľginho otca, keď nechcel zaklať pre nich prasa

  • Full recordings
  • 1

    Kamenná Poruba, 29.12.2022

    (audio)
    duration: 01:19:13
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Od nemeckého vojaka dostala bábiku

Oľga Domanická ako mladé dievča
Oľga Domanická ako mladé dievča
photo: archív OD

Oľga Domanická, rod. Verešová, sa narodila 12. júla 1940 v Kamennej Porube v Rajeckej doline Ondrejovi Verešovi a Márii, rod. Letkovej. Mala troch súrodencov. Počas vojny rodina zažívala teror od nemeckých vojakov, ktorí obsadili obce Rajeckej doliny. Robili časté výpady. Otcovi hrozili zastrelením, keď nechcel odovzdať Nemcom prasa, ktoré si rodina chovala na zimu. Rodina bývala na kraji horného konca, ktorý bol celý vysťahovaný na lúku. Hrozili im vypálením domov. Neskôr ich prichýlila cudzia rodina. Po návrate domov našli prázdne maštale. V neďalekom Kunerade sídlila partizánska brigáda a okolité hory boli plné partizánskych skupín. Rodičia podporovali odboj. Mama varila guláš z mäsa, ktoré im doniesli partizáni a otec im ho potom vozil do hôr. Oľga dostala od jedného nemeckého vojaka bábiku, lebo mu pripomínala dcéru, ktorú mal doma. Rodičia zachránili zajatca, ktorého Nemci k nim doviedli, neskôr po vojne sa im prišiel poďakovať. Po skončení školy sa zamestnala na MNV. Kvôli otcovi, ktorý nechcel vstúpiť do družstva, o prácu prišla. Venovala sa ochotníckemu divadlu, vydala sa, porodila štyri deti. Politicky sa neangažovala. V súčasnosti je dôchodkyňa, stále žije v Kamennej Porube.