PhDr. Ondrej Demo CSc.

* 1927  †︎ 2020

  • „Poslední Nemci utekali cez našu obec smerom na Dvory nad Žitavou a s mínometmi ešte od cintorína z kopca strieľali späť do dediny. A zasiahli na kraj dediny, kde boli naši chlapci vonku, zasiahli troch, aj padli, zabili ich. Potom oni strieľali do tých Rusov, z tých padlo niekoľko v obci, aj Nemcov. Ale fronta sa pohla a tá prvá fáza prešla. Nastalo ticho. Ale v noci sa dohrnulo vojsko, množstvo vojakov, a my sme sa stiahli do pivnice. Uložili, tam sme nocovali. Oni obsadili, čo bolo možné, domy a tak ďalej. Všetci sme boli ticho. Ale hneď oni obsadili aj Dvory nad Žitavou." „A to boli ruské, teda sovietske vojská?" „Áno. Fronta. To boli frontoví vojaci, no divokí. Celé Dvory nad Žitavou vysťahovali, lebo tam sa nasťahoval maršal Malinovskij, druhý ukrajinský front. A všetci občania museli odísť. A kde sa dalo, po okolí, sa rozbehli. Ale tí Rusi keď prišli potom a bývali aj u nás, jeden dôstojník, Ježišmária! Zastrelili sliepky: „Uvarte nám!“ [...] Naraz otec zbadal, že nemá kone v maštali, mamička vajíčka. Viete, Rusi. Dievčatá – sestru naháňali. Tá mala najmladšieho brata na rukách ako syna, žiaden ohľad. Ale museli sme to všetko prehliadnuť. Až dvadsiateho deviateho oslobodili Nové Zámky, boli ohraničené, to je vybudovaná obrana. Prelomili ich a oni postupovali, aj z Dvorov odišli, a na Bratislavu."

  • „V noci nás obsadili Rusi. Nikto z nás o tom nevedel. A ráno sme počúvali správy, keď sme vstali. A počúvame, že je obsadený Rozhlas, Bratislava a tak ďalej. To sa nám, ani mne sa to nechcelo veriť. Ale som sa vybral a išiel do Rozhlasu. Sme bývali na tom Jakubovom námestí, všetko obsadené. Išiel som na Zochovu, všetko obsadené, a vonku redaktori sa schádzali a tam reči, debaty, čo ďalej. Spravodajcovia vymysleli s technikou prenosovou vysielať mimo rozhlas. A tak sa aj stalo. Oni s prenosovou technikou, ten režisér Leoš Komárek a spol., každý deň z iného prostredia vysielali a dávali informácie o situácii. Ale o tomto sme ani my nevedeli podrobnosti, odkiaľ vysielajú. To bolo tajné. Ale sme sa stretali vždy, to trvalo skoro celý mesiac, keď boli budovy zatvorené, sme sa stretali vždy pred rozhlasom, my v parku na Jakubovom námestí, ostatní zase na Zochovej. A tam nám šéfovia poskytovali informácie, ako ďalej a čo ďalej. A myslím, že to trvalo asi mesiac, než sme sa mohli dostať do budovy a prevzalo Rozhlas už nové vedenie. Problém bol s tými, čo vysielali spravodajstvo, s tými komunistami, ktorí zlyhali akože. Mnohých poprepúšťali a takzvané previerky prebiehali potom."

  • „Nás zobrali títo nyilási na stanicu k vlaku a tam nás odovzdali Nemcom. Vojaci nás prevzali, uložili sme sa vo vozňoch, nyilási odišli. Ešte nás videli ženy z Branova, plakali, nechali odkaz domov, že nás zobrali Nemci. A my sme na tej stanici, to bolo tak podvečer, stáli, vlak sa nehýbal. Tí vojaci nemeckí s kvérmi fajčili, besedovali medzi sebou, nejako si nás nevšímali. A ja hovorím: ‚Viete čo, chlapci, pokúsme sa utiecť po jednom, lebo kde skočíme potom v chotári a nevieme čo.‘ ‚Nie, Ondriško, zastrelia nás.‘ Nikto nemal odvahu. A ja už vtedy ako študent prvého ročníka, vedel som situáciu, ako to vyzerá na fronte. Tak ja som nenápadne zobral si takúto šálku, čo som tam mal na vodu, a išiel som si nabrať vodu na stanici v Nových Zámkoch, napustil z vodovodu, vypil, ďalšiu napustil a niesol som si tú vodu ako do vozňa. Ale som nenastúpil do vozňa, ale pokračoval som ďalej vedľa vlaku s tým, že keď ma chytia, nastúpim a nesiem si vodu do vozňa." „A oni vás nesledovali? Či neviete?" „Tí Nemci si nás nevšímali nijako. Ja som išiel takto, prešiel som a nezastavili ma. Skončil vlak, na konci som prešiel na koľajnice a pokračoval po koľajniciach smerom do Dvorov nad Žitavou. Tma bola. Ale sa mi to podarilo. Som prišiel až do Dvorov nad Žitavou a odtiaľ pešo domov do Branova. To bolo prakticky dvanásť kilometrov. Sám po tme."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 17.05.2019

    (audio)
    duration: 01:49:43
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Etnomuzikológ Ondrej Demo: Cez rozhlasovú Klenotnicu ľudovej hudby sme prinášali slovenské duchovné dedičstvo aj počas socializmu

Ondrej Demo sa narodil 14. januára 1927 v obci Branovo ako tretí z ôsmich detí. Otec Dezider sa narodil v roku 1893 a matka Johana, rodená Kalinová, sa narodila v roku 1898. Ondrej navštevoval ľudovú školu v Branove, po nej meštiansku školu v Dvoroch nad Žitavou (1942 - 1944). V roku 1944 odišiel na Pedagogické lýceum v Leviciach. Školu nedokončil kvôli príchodu frontu. V rokoch 1945 – 1948 absolvoval Učiteľskú akadémiu v Bratislave. Po škole učil jeden rok na základnej škole v obci Klížska Nemá slovenský jazyk a následne na Meštianskej škole v Číčove hudobnú výchovu. Po základnej vojenskej službe v Pardubiciach (1951 – 1953) nastúpil ako redaktor v Redakcii ľudovej hudby Československého rozhlasu v Bratislave. Popri zamestnaní vyštudoval na Hudobnej katedre Vysokej školy pedagogickej v Bratislave odbor hudobná výchova a teória (1954 – 1960). V roku 1975 získal titul doktor filozofie na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V rokoch 1976 – 1983 absolvoval v Hudobnom ústave SAV externú ašpirantúru v odbore etnomuzikológia a v roku 1983 obhájil hodnosť kandidáta vied o umení. V roku 1990 sa stal umeleckým vedúcim a zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II. vo Vajnoroch. V rozhlase pracoval až do dôchodku, do roku 1991.