PhDr., PhD. Stanislav Cína

* 1972

  • Keď som začal chodiť do školy, rodičia stále preferovali, aby sme sa dobre učili. Mám ešte ďalších dvoch súrodencov. Aj keď sme vedeli, že sme Cigáni, v tom čase sa hovorilo Cigáni, aj napriek tomu už v tom čase moji starí rodičia mali trošku vyšší status. Dokonca si myslím, že mali ešte vyššie spoločenské postavenie ako mnohí neRómovia, nakoľko babka pracovala ako tajomníčka na jednom miestnom úrade a starý otec robil vykupovača hospodárskych zvierat. V tom čase bol považovaný za veľmi veľkú osobnosť, lebo také niečo nemohol robiť ktokoľvek. Stará mama mala zároveň aj maturitu. Svoje deti, t. j. môjho otca, stále viedla k tomu, že všetky deti musia mať dobré vzdelanie.

  • Keď som nastúpil na vysokú školu, vtedy som tu rómsku kultúru, to rómstvo začal brať trochu inak. Za socializmu bola rómska identita potlačovaná. Nebol priestor na rozvoj identity Rómov – hudba, tanec, spev, tradície to vôbec nie. Všetci sme boli Slováci, všetci sme mali slovenskú národnosť a všetci sme mali byť poslušní socialistickí občania. Žiadne tak, že byť Rómom. Byť Cigán znamenalo niečo na čo sa pozeralo trochu inak. Tie predsudky samozrejme boli. Z tohto dôvodu, keď som prišiel na vysokú školu, musím povedať, že mnoho spolužiakov malo problém prejaviť svoju identitu alebo sa prihlásiť k tomu. K tomu ešte to bola Katedra rómskej kultúry. Myslím si, že vtedajší vedúci katedry pán dr. Seman, nám vtedy ukázal cestu vidieť to rómstvo aj z tej pozitívnej strany. Začali sme sa cítiť viac Rómami, aj keď mnohí z nás nevedeli po rómsky, z tých spolužiakov. Prejavili záujem napríklad aj o ten jazyk. Nebojím sa povedať, že po niekoľkých rokoch som už bol hrdý na to, že som Róm.

  • Keďže som bol vyštudovaný učiteľ, dostal som veľmi zaujímavú ponuku učiť na základnej škole v nultom ročníku. Vtedy som to vnímal ako jednu veľkú príležitosť. Pretože o tom sme sa len učili na vysokej škole. Po skončení školy som to nemal možnosť nikde vyskúšať, a teraz sa mi naskytla možnosť učiť rómskych žiakov a dokonca v nultom ročníku. Takže ja som potom niekoľko rokov učil na základnej škole ale rómskych žiakov. Musím povedať, že to bola moja jedna z najťažších pedagogických skúšok. Pretože to boli rómske deti, nikto neabsolvoval predškolskú výchovu. Musím povedať, že to bolo veľké trápenie zároveň.

  • Full recordings
  • 1

    Veľký Šariš, 16.05.2017

    (audio)
    duration: 01:50:26
Full recordings are available only for logged users.

Človek musí byť vytrvalý, nie je možné získať všetko hneď.

Cína Stanislav - dobove foto.JPG (historic)
PhDr., PhD. Stanislav Cína
photo: dobové foto - archiv Stanislava Cinu; aktuálne foto: Foto Alexander Mušinka

PaedDr. Stanislav Cina, PhD sa narodil 19. apríla 1972 v rómskej rodine v Stropkove. Starí rodičia boli v období socializmu aktívni v štátnych a obecných inštitúciách a preto veľmi dbali o to, aby ich deti a vnuci získali dobré vzdelanie. Po absolvovaní základnej školy, kde dosahoval veľmi dobré výsledky, sa prihlásil na Stredné odborné učilište poľnohospodárske, ktoré v roku 1990 ukončil s maturitou. Po neúspešnom pokuse o prijatie na Poľnohospodársku Univerzitu v Nitre, sa prihlásil Katedru rómskej kultúry Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre - obor učiteľstvo pre 1. stupeň so zameraním na rómsku kultúru. Išlo o historicky prvý ročník tejto akademickej inštitúcie, ktorý úspešne ukončil štátnou záverečnou skúškou v roku 1994 s titulom Mgr. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia dva roky pôsobil na tejto katedre, avšak z rodinných dôvodov sa v roku 1996 vrátil späť do Stropkova. V tom istom roku nastúpil ako pedagogický pracovník do Centra voľného času v Stropkove a neskôr ako učiteľ nultého ročníka na ZŠ. V roku 2004 nastúpil do štátnej správy, najskôr ako regionálny konzultant pre Fond sociálneho rozvoja a od roku 2006 ako pracovník Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Stále je aktívny v akademickej sfére - prednášal a spolupracoval okrem UKF v Nitre aj na Prešovskej univerzite v Prešove, Vysokej škole zdravotníctva sv. Alžbety, Metodicko-pedagogickom centre a i. Je autorom a spoluautorom niekoľkých učebníc, slovensko-rómskeho slovníka pre učiteľov, mnohých štúdií a článkov. Špecializuje sa na oblasť pedagogiky a rómskeho jazyka.  V roku 2007 získal na Univerzite Mateja Bela titul PaedDr a v roku 2015 obhájil dizertačnú prácu na VŠ sv. Alžbety a získal titul PhD. Je ženatý a ma dve dcéry.