Martin Chovan

* 1946

  • „Ja som ten prvý deň a ďalšie asi dva som bol v Prahe. Ja som bol na Albertove, tam je Prírodovedecká fakulta.Tam v tej posluchárni mineralogickej, tam sa to vlastne začalo, tak tam som ja bol a potom na Václavskom námestí ten prvý deň aj druhý deň to proste, to tam bola úžasná tá atmosféra. No a potom som prišiel do Bratislavy, kde najprv to bolo len ako na Hviezdoslavovom námestí, tam pri tej soche Hviezdoslavovej, tam bola moja žena, tak mi to rozprávala ako tam bolo len pár ľudí. No a potom už začali tie námestia a potom už to bolo plné, už to bolo dobré potom.“

  • „Večer, asi okolo jedenástej alebo dvanástej v noci prišiel môj otec z mesta a on bol na takej schôdzi nejakých takýchto tých Dubčekových ľudí a povedal mi, že prídu Rusi, že už je to jasné. Že už idú. A ja som: ,To neni možné, to snáď nie.‘ O štvrtej ráno ma prišiel zobudiť, že už sú tu. Takže to bolo také, no tak ja som potom hneď vybehol do mesta s kamerou a tam s kamošmi sme točili a fotografovali a prehovárali sme Rusov, písali plagáty a také tie veci bežné ako študenti vtedy robili. Uhýbali sme sa guľkám, tlačili sme sa vo všelijakých výklenkoch, keď začali strieľať na Námestí SNP terajšom.“

  • „On bol veľmi blízko, dlhý čas ku Golianovi a kratší čas k Viestovi, pretože ten prišiel až neskôr. Goliana si on veľmi vážil ako poctivého poriadneho človeka. Pomáhal mu ako vládal a robil presne to, čo mu Golian povedal, pretože on hovorím, nebol vojak, a pomáhal ako vládal a veľmi aj jeho manželku Jarmilu, oni boli veľkí priatelia aj potom po vojne sa pravidelne stretávali, ona sem veľmi často chodila, teda vždycky najmenej na to výročie Povstania. Táto pani Jarmila prišla, oni majú veľmi bohatú korešpondenciu. Máme tiež odložené. A to sú zase také ďalšie, asi do večera by sme tu sedeli keby som to všetko mal hovoriť, aj s tým synom Ivanom, ktorého oni mali a ktorý vlastne bol úplne zmätený tými klamstvami, ktoré komunisti hovorili o Golianovi.“

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 03.09.2025

    (audio)
    duration: 02:00:34
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Slováci sú srdeční, milí ľudia, ale nemajú v sebe také vlastnosti, ktoré by vedeli využiť na to, aby si poriadne spravovali štát

Martin Chovan sa narodil v Bratislave 4. februára 1946. Do základnej školy začal chodiť v roku 1952 na školu Petra Jilemnického na Palisádach. Najprv navštevoval osemročnú školu, neskôr jedenásťročnú strednú školu. Maturitný ročník a maturitu absolvoval v roku 1963 na škole na Novohradskej ulici. Začal sa venovať pretekaniu v zjazdovom lyžovaní a patril medzi prvú pätnástku na Slovensku. V roku 1963 začal študovať geológiu na Prírodovedeckej fakulte. Končil ju v roku 1968. V lete toho roku bol na pár týždňov vo Francúzsku. V roku 1968 uzavrel aj prvé manželstvo, ktoré trvalo len sedem rokov. Z prvého manželstva má dcéry Hanku a Helenku. Po skončení štúdia sa Martin zamestnal na Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Po dvoch rokoch, v roku 1971, začal pracovať ako asistent na Katedre mineralógie Prírodovedeckej fakulty, kde pôsobil takmer nepretržite až dodnes. V rokoch 1973 a 1974 sa zúčastnil československej geologickej expedície do Mongolska. Počas komunizmu mal zastavený kariérny postup, nemohol si urobiť docentúru, pretože odmietal vstúpiť do komunistickej strany. V roku 1979 sa druhýkrát oženil. S manželkou, tiež geologičkou majú dve deti – dcéru Kristínu a syna Martina. Martin Chovan sa vo svojej práci venoval najmä rudnej mineralógii a vzniku rudných ložísk, pričom navrhol genetické členenie hydrotermálnych ložísk Západných Karpát. Jeden minerál objavený v Nízkych Tatrách je pomenovaný podľa neho – chovanit. Aj v súčasnosti sa aktívne venuje výskumu, konkrétne ložiskám zlata v Hodruši. Stále publikuje a na fakulte získal titul emeritného profesora.