Usilovala som sa robiť veci, ktoré som pokladala za zmysluplné

Download image
Zora Bútorová sa narodila 17. januára 1949 v Bratislave Samuelovi Takáčovi a Magde, rodenej Slukovej. Obaja rodičia pochádzali z národoveckej evanjelickej rodiny. Stará mama z otcovej strany bola členkou Živeny a otec patril už v medzivojnovom období k ľavicovo orientovanej inteligencii združenej v spolku Detvan. V čase Zorinho detstva bol striedavo povereníkom priemyslu a obchodu a povereníkom ľahkého priemyslu. Neskôr bol povereníkom stavebníctva. Matka pracovala z domu ako prekladateľka. Počas štúdia sa Zora venovala gymnastike. Po maturite v roku 1967 nastúpila na štúdium sociológie na Univerzitu Komenského v Bratislave. V deň prvého výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy sa dostala do vyšetrovacej väzby z dôvodu položenia kvetov na miesto, kde bol v auguste 1968 zastrelený Peter Legner. Normalizácia v 70. rokoch sa dotkla rodiny z matkinej strany. Pavol Ličko, manžel matkinej sestry Marty, sa dostal do väzenia za prepašovanie Solženicynovho románu Rakovina do Československa. Po ukončení štúdia sa zamestnala v Československom ústave práce. Neskôr sa dostala do prognostickej skupiny Fedora Gála, ktorá sa zameriavala na výskum budúce vývoja spoločnosti v oblasti práce a od roku 1978 prognózovali vývoj životnej úrovne. V roku 1978 sa zosobášila s druhým manželom Martinom Bútorom a k dcére Zuzke z prvého manželstva jej pribudol syn Ivan. Po Nežnej revolúcii pracovala v Centre pre výskum spoločenských problémov pri KC VPN, neskôr na Ústave pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského. V rokoch 1993 – 1997 bola zamestnaná ako výskumníčka pre agentúru Focus, následne bola spoluzakladateľkou Inštitútu pre verejné otázky, kde pôsobí dodnes. V rozpätí rokov 2000 – 2001 žila po boku manžela-veľvyslanca v USA. V súčasnosti popri sociologických výskumoch pôsobí na Trnavskej univerzite.