Martin Budáč

* 1931

  • „Ako deti sme toho zažili veľa. Povstanie, potom frontu, Nemci tu boli. Tí ráno cvičili telocvik, tak sme ich pozorovali. Boli tu kanóny, strieľali z nich, ale nezabili nikoho, ani z nás, ani vojaci medzi sebou sa nestrieľali. Aj keď bolo počuť streľbu Nemcov, lebo Rusi už boli tu, a oni z vozov povyskakovali. No a kone sa do Segečovej pajty zabili, a tam ich Rusi chytili, tie nemecké kone. Ale Nemci tam neboli, iba kvéry, tie si asi nestihli zobrať. Povyskakovali a horou ušli do Brezničky. Koľko ich bolo, to neviem, len sme počuli, ako ušli kone z vozov a utekali preč. Ale zabitého na voze nebolo."

  • „Nemecké vojská dva týždne u nás bývali v starom dome. No a keď prišla fronta, tak ich vyhnali Rusi na Mládzovo. A potom prišiel ruský veliteľ aj s vojskom a sa usadili u nás. A desiatich Nemcov, čo pochytali, došikovali sem na dvor a pobrali im britvy, hodinky, prstene. Nožíky potom dali nám, deťom. Potom ich na koni zobrali tadiaľto krížom na Pincinú."

  • „Veľa lietadiel sme videli na oblohe krátko pred tým, ako začalo povstanie. A my sme tu pásli kravy, tak sme videli také biele chmáry, aké išli od Petrovca, reku čo sa to robí? A hučali, hučali, až kým nezačali bomby púšťať. U nás za Brezničkou spadla jedna, potom tam ďalej, tri bomby spustili, keďže zrejme železničnú trať chceli zbombardovať. A sused Janko tam pásol kravy, tak utekal na Kalinovo k žandárom, že bomby niekto púšťa na jeho kravy. Ale kravám sa nič nakoniec nestalo. Ale také hlboké jamy zostali, že až na päť metrov."

  • Full recordings
  • 1

    Červeň, Breznička, Slovensko, 23.02.2018

    (audio)
    duration: 01:39:26
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
  • 2

    Červeň, Breznička, Slovensko, 29.04.2018

    ()
    duration: 
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Mali sme v stohu bunker spravený. Guľky lietali, hvižďali, ale z nás nezranilo nikoho

Portrét dobový
Portrét dobový
photo: Pri nahrávaní

Martin Budáč sa narodil 22. februára 1931 v Červeni (dnes časť obce Breznička). Od roku 1938 navštevoval základnú školu v Kalinove a Hrabove. Do meštianskej školy nemohol nastúpiť, pretože po začatí povstania ju obsadili partizáni a škola bola zatvorená. Počas vianočných sviatkov roku 1944 až do 12. januára 1945 musela jeho rodina ubytovať nemeckých veliteľov. Po ich odchode sa u nich ubytovali sovietski vojaci. Roky 1950-1952 strávil na povinnej vojenskej službe. Po návrate domov pracoval ako poľnohospodár a musel odvádzať povinné kontingenty pre JRD. V roku 1960 bol jeho otec nakoniec donútený podpísať odstúpenie svojich rolí jednotnému roľníckemu družstvu. Pamätník si spravil vodičský kurz a do roku 1985 pracoval ako traktorista. Od 1990 je na dôchodku a momentálne žije aj so svojou manželkou v Červeni, v rodičovskom dome. Je posledným žijúcim obyvateľom Brezničky, ktorý si pamätá obdobie druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania.