Miloslav Blaho

* 1926

  • „A môžem povedať, že sme mali dobrú situáciu, pekne sme pracovali, aj s ľuďmi sme dobre vychádzali, no lenže... potom prišlo práve to, tam som mal riaditeľa školy jedného bývalého veľkého ľudáka, viete, gardistu. A ten potom bol riaditeľom školy a on si musel nejaké zásluhy robiť, takže aby si ich mohol robiť, vždycky, skoro z každého zasadnutia školskej rady, išla nejaké zápisnica proti mne, čo si on tým robil zásluhy. Raz ma volal, že čo robím, cirkevný tajomník. Ja hovorím: ,Reku, čo, však mi povedzte, čo je.‛ ,No nič, nič, nič...‛ až ma zavolal na kraj, že mi musí zobrať štátny súhlas. Hovorím: ,Reku, a prečo?‛ No, že toto a toto, a toto.. Hovorím: ,Reku, dajte mi to na papieri.‛"

  • „Naraz z radnice doktor Jozef Tiso začal rečniť. A rečnil tých 20 alebo aj viac minút a celú svoju reč zakončil, to je také pamätné, to som si zapamätal: ,Tak nám Pán Boh pomáhaj - kresťanom katolíkom!‛ Do toho ale sa hneď na seba pozreli pani Albrechtová aj s mojou mamou a mama ma chytila za ruku, a už sme aj šli z námestia preč. Tak to si dobre pamätám, keď hovorili o tom Slovensku. Jemu išlo v prvom rade: ,Tak nám Pán Boh pomáhaj - kresťanom katolíkom!‛ To bolo toho 6. októbra."

  • „A my sme sa tou vrbinou skrývali, a až tesne pred Žabokrekmi sme sa vytiahli a išli na hlavnú cestu. Samozrejme, že tam, hneď nás ako sme prešli... - cestou nás nič, to všetko prázdne tam bolo. - Len keď sme prišli už do Žabokriek, tak tam: ,Halt!‛ Tak sme sa dohodli s mamou, že budeme len obidvaja rovnako rozprávať. A síce tak, že keď robili ten útok na Belú, tak všetko utekalo do doliny, že sme ušli aj my a teraz sme nevedeli, čo ako. A že sme prešli tam. ,No a kde sme spali?‛ Hovorím, reku, v senníku tam nejakom. ,Fíí, tak to budete aj hladní,‛ hovoril ten veliteľ."

  • „Ale keď sme už boli za Strečnom, tak sme sa už trošku ukľudnili a keď nás v Žiliny prepustili, vtedy tam ešte neboli obchodné domy, pred kováčmi, čo boli tam, keď nás vysadili, sme celý šťastní s mamou boli. Tak sme sa aj zobrali a išli sme domov a celý šťastní sme v dielni našli otca. To bolo ohromné, to sa nedá opísať, čo to bolo, keď sme sa spolu stretli, zišli..."

  • Full recordings
  • 1

    Žilina, 11.06.2016

    (audio)
    duration: 03:43:09
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Čas nezastaviteľne beží, uniká a život i dielo ľudí odchádza do minulosti

Ako mladý farár
Ako mladý farár
photo: Archív pamätníka

Miloslav Blaho sa narodil 15. októbra 1926 v Necpaloch, okres Martin, rodičom Jánovi Blahovi a Anne Blahovej, rod. Matisovej. Po jeho narodení sa rodičia presťahovali do Žiliny, kde otec pôsobil ako krajčír a matka bola bez zamestnania v domácnosti. V Žiline vychodil základnú školu a následne reálne gymnázium. Už ako študent gymnázia sa zúčastňoval aktivít evanjelickej mládeže pri Evanjelickom cirkevnom zbore v Žiline, čo vyústilo do rozhodnutia ísť študovať evanjelickú teológiu na bohosloveckú fakultu. Po úspešnom ukončení štúdia teológie ešte dva roky pokračoval v štúdiu psychológie na Slovenskej univerzite v Bratislave (dnešná Univerzita Komenského). V roku 1951 bol ordinovaný za evanjelického kaplána do Martina, kde 2 roky pôsobil ako nemocničný kaplán. V roku 1952 sa oženil so stredoškolskou profesorkou Martou Blahovou, rod. Ferjancovou. V manželstve sa im narodili dve deti, syn Miloslav a dcéra Marta. V roku 1953 bol preložený do Vlčian ako administrátor Evanjelického cirkevného zboru a následne do Púchova, kde jeden rok pôsobil ako seniorálny kaplán. V roku 1954 bol preložený ako seniorálny kaplán do Zvolena. Od roku 1955 do roku 1970 pôsobil ako námestný farár v Evanjelickom cirkevnom zbore Sása. V roku 1970 mu bol odobraný štátny súhlas na výkon služby a pôsobil rok v Evanjelickom cirkevnom zbore Zemianska Olča a od roku 1971 do roku 1990 ako námestný farár v Evanjelickom cirkevnom zbore Košeca. Svoju duchovnú službu zavŕšil v Evanjelickom cirkevnom zbore Považská Bystrica v rokoch 1990 až 2001. V rokoch 1992 až 2001 zároveň pôsobil ako senior Turčianskeho seniorátu ECAV. Od roku 2001 je na dôchodku a býva vo svojom byte v Žiline.