František Bednár

* 1957

  • „Celé vyšetrovanie prebiehalo v tom zmysle, že ma chceli zastrašiť. Čiže najprv mi dali nejaký paragraf 94, že dostanem od dvoch do päť rokov. No potom videli, že to nezaberá, tak mi to zmenili a povedali, že to bude teror. Bol som teda podľa nich taký ,fejkʻ terorista. No a už sa mi vyhrážali, že dostanem trest smrti. Jednoducho, bol to psychický nátlak. Po odsúdení v Košiciach za mnou prišiel zástupca náčelníka s tým, že pokiaľ im poviem pravdu, kto to bol, tak takto dopadnem na Najvyššom súde. No samozrejme, nepovedal som im to. Tak mi dali štrnásť rokov.“

  • Full recordings
  • 1

    Prešov, 27.11.2014

    (audio)
    duration: 23:06
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Aby zlo triumfovalo, tak stačí, že tí ostatní nerobia nič.

František Bednár
František Bednár
photo: Pamět národa - Archiv

František Bednár sa narodil 15. februára 1957 v Poprade a už od raného detstva negatívne vnímal vládnuci komunistický režim. Mladosť prežíval v období normalizácie a štúdium na gymnáziu nedokončil aj z dôvodu, že bol na neho vyvíjaný nátlak, aby vstúpil do Socialistického zväzu mládeže a absolvoval výučbu ruského jazyka. Získal odbornú kvalifikáciu elektromechanika a neskôr pracoval ako kurič a údržbár. Pravidelne počúval Rádia Slobodná Európa, ktorého vysielanie výrazne ovplyvnilo jeho život. S tromi známymi podobného zmýšľania založili v Poprade ozbrojenú skupinu a aktívne sa postavili na odpor proti komunistickému režimu. V roku 1983 vycestoval do bývalej Juhoslávie s úmyslom nadviazať kontakt so Západom prostredníctvom Rádia Slobodná Európa. Ako dôkaz lojality ich skupina odoslala na adresu vtedajšieho vedúceho tajomníka strany v Poprade balík s elektronickým nástražným zariadením. V roku 1984 sa vďaka chybe jedného zo spolupracovníkov skupiny našli pozostatky tohto zariadenia, následkom čoho Františka Bednára 6. februára 1984 zatkla ŠtB. Odsúdili ho na 14 rokov väzenia za protištátnu činnosť. Zažil prísny režim v leopoldovskej i ilavskej väznici. Necelé dva mesiace pred Nežnou revolúciou ho Krajský súd v Bratislave odsúdil k ďalšiemu trestu vo výške päť a pol roka za Štátnou bezpečnosťou vykonštruovaný prípad prípravy na záškodníctvo. Po novembri 1989 bol tento rozsudok, ako aj predošlý rozsudok z roku 1984 zrušený a Františkovi bol ponechaný zostatkový trest vo výške 24 mesiacov za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie. Na slobodu bol prepustený 15. augusta 1990. Postupne sa začal aktívne angažovať v Konfederácii politických väzňov Slovenska a vo Svetovom združení bývalých československých politických väzňov.