László Barak

„Do strany som vstúpil a nikdy si to neodpustím, pretože som vstúpil v 70-tych rokoch, na konci, okolo 77-78, keď prebiehala najväčšia normalizácia v tejto krajine. A samozrejme, som vstúpil s naivitou, lebo som si myslel, že zmeníme veci zvnútra, to bolo bláznivé, veľmi krátko na to som si uvedomil, že to bolo nemožné.“

„Zavolal ma do kancelárie šéfredaktora a povedal: „Laci, robíš skvelú prácu, ale je tu problém s tým románom”. Opýtal som sa ho: “Problém je”, hovoril, “že sa v ňom modlia a ak toto vydáme, čo povedia na ústrednom výbore? Vieš, čo ? Vynechaj posledný odstavec románu.” Ja som mu povedal: “Ale strýko Karcsi, spisovateľ to napísal takto, ako to môžem vynechať?” On vraví: “Ale to vieme len my dvaja.” A tak aj bolo, dohovorili sme, odišiel som. Vybral som ten román a nahradil ho iným. Nasledujúci deň som zašiel za šéfredaktorom a povedal mu, že tam už nechcem pracovať.”