„Každý poznal môjho brata a keď môj brat v roku 1969 emigroval, tak to samozrejme ovplyvnilo aj mňa. A ja vtedy ako mladý medzinárodný rozhodca som bola vlastne odsúdená na to, že som nesmela chodiť na západ a mohla som chodiť len na východ. Napriek tomu, že som v tej dobe bola už vydatá, narodila sa mi dcéra, ktorá bola akoby v zálohe s mojim mužom doma, ale na západ prvýkrát som sa dostala až v roku 1981. A s bratom sme sa od roku 1969 až do roku 1981 ani raz nevideli."
„Ale my sme zažili potom, neviem, či mám ísť až do takýchto vecí, že sme museli opustiť náš dom, prišla ruská komandatúra, neviem, prečo si vybrala zrovna naše ubytovanie, a sme museli opustiť náš dom. Takže vlastne z nášho bytu nám ostalo to, čo sme dali do mojej detskej postieľky a čo sme vedeli v ruke odniesť behom dvoch hodín."
„Keď Ondrej Nepela zomrel, čo mi bolo nesmierne ľúto, lebo som Ondreja mala skutočne veľmi rada, bol priateľský, milý chlapec to bol, tak sme spravili Memoriál Ondreja Nepelu. A ten sme vybudovali na medzinárodný a dnes bude 25. ročník. Teraz na jeseň. A z toho sa vyvinulo, že spravme majstrovstvá Európy."
Full recordings are available only for logged users.
Memory of Nations AI Assistant Explore thousands of personal stories
Discover a new way to explore the Memory of Nations Archive. Ask about the topics, events, places, or experiences that interest you. The AI Assistant searches transcripts from more than 30,000 hours of recorded interviews and finds relevant stories from across the archive. You don’t need to know a person’s name or where to look. Simply ask a question in your own words.
Felicitas Babušíková, rod. Kállayová, sa narodila v roku 1940 do významnej bratislavskej rodiny. Chodila na základnú osemročnú školu na Hlbokú ulicu v Bratislave. V rokoch 1962 - 1967 študovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Od skončenia školy pracovala v zdravotníctve ako biochemička až do roku 2000, teda do svojho penzionovania. Po ukončení aktívneho korčuľovania v roku 1958 sa začala popri zamestnaní venovať rozhodcovskej a funkcionárskej činnosti. Od roku 1969 pracovala ako šéfka komisie rozhodcov v Československom krasokorčuliarskom zväze. V roku 1970 sa stala medzinárodnou rozhodkyňou za Československo. Od roku 1981 do roku 2004 pôsobila ako medzinárodná rozhodkyňa ISU. V roku 2006 ju menovali za riaditeľku krasokorčuľovania Medzinárodnej korčuliarskej únie (ISU Director for Figure Skating). V roku 2009 začala znovu pôsobiť v slovenskom krasokorčuliarskom dianí. Od roku 2013 do júna 2017 pôsobila ako predsedníčka Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu.
