Viliam Záhora

„A ja som bol v Púchove tiež pol roka, lebo nás zobrali z Nitry. Bolo nás 32 novicov a prišli eštebáci, Barbarská noc bola, ja som bol hrozne prekvapený, že Nitra?! Mali také dlhé kabáty a pištole nám v noci priložili k čelu. Trvalo to 5 či 10 minút, celý Zobor obsadilo vojsko. Neviem, či tam dvere vylomilo alebo čo urobili. Eštebáci sa potom niekam vytratili a dvaja žandári nás pri autobuse strážili. A hovorili: ,Vy ste ešte mladí, vás čaká budúcnosť!‘ Nuž taká budúcnosť nás čakala, že ešte rok po Stalinovej smrti som fáral 800 metrov pod zemou."

„Tak som išiel potom do Košíc, že sa prihlásim na lekársku fakultu tam. A tam bol od nás jeden, on bol lesník, lebo aj lesnícka škola tam bola v Košiciach. On bol z takej nábožnej rodiny a ja som nocoval u neho, mal som kde prenocovať. A nad posteľou mal Stalina! Ja hovorím: ,Jozef, ale vieš, kto to bol Stalin, čo tu máš Stalina nad hlavou?‘ Povedal: ,No vieš, ale tu majú niektorí vysokoškoláci takú právomoc, že môžu aj profesorov poslať do basy. Preto tu mám Stalina!‘ Choď mi kdesi, to by ťa boli vyhodili? Reku, že hej! Tak som bol potom z toho taký troška nešťastný, že z takej nábožnej rodiny a má tam Stalina nad hlavou!“