Jozef Strašík

* 1929

  • „Tak som prišiel k veliteľovi. Najprv sa mi predstavil: ,Ja som ten a ten. Nie Svoboda, ale Sloboda. Pochádzam z Bratislavy.‘ A pýtal sa ma, či viem, prečo som tam. Ja že: ,Neviem!‘ A či to chcem vedieť? Samozrejme, že to chcem vedieť, zaujíma ma to, prečo som tu! A či mi to povedať samému, alebo verejne. Ja som mu povedal - verejne, nech to každý počuje, čo som urobil. Tak to prečítal, bolo nás tam viacero. Najprv prečítal môj posudok od začiatku vojny. Tam ma veľmi chválili. A potom prečítal: ,Rodina na vysokej technickej úrovni a náboženskí fanatici!‘“

  • „Prišla ku nám čata partizánov, 5- 6, do desať ich bolo. Veliteľ tých partizánov sa predstavil: ,Ak môžete, pomôžte nám, a čo môžete, nám dajte.‘ Pomohlo sa im, hádam ani týždeň neprešiel a prišli ďalší - druhá skupina. Nepredstavili sa, mali zbraň, nikoho sa nič nepýtali, celý dom prevrátili hore nohami a čo sa im zapáčilo, zobrali a ušli!“

  • „Ako sme tam prišli, to, čo sme v Karvinej dostali, všetko nám zobrali, okrem ešusu hliníkového, ktorý sme mali ako obedár. A vyhádzali nám, nie podľa veľkosti, ako kto potreboval, to, čo prišlo skladníkovi pod ruky. Medzi sebou sme si to vymieňali. Zimník som dostal dlhý - kabát modrý nemecký dlhý, až po zemi som ho vláčil, nohavice maďarskej armády, blúzu československej starej armády a čapice, také baranice s esesáckymi odznakmi! A ostrihali nás dohola. V Karvinej toto nerobili s nami.“

  • Full recordings
  • 1

    Štiavnik , 17.11.2017

    ()
    duration: 
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Otec zomrel, a ja som ani nedostal správu

V zrelšom veku
V zrelšom veku
photo: archív pamätníka

Jozef Strašík sa narodil 18. 5. 1929 v Papradne v okrese Považská Bystrica. Ako desaťročnému mu zomrela matka. Ľudovú školu navštevoval v rodisku, ale prestal do nej chodiť, aby mohol vypomáhať otcovi pri jeho hospodárstve. Otec Leopold bol po prevzatí moci komunistami v roku 1951 dva mesiace väznený a 4. októbra 1951 umrel. V marci 1951 sa Jozef zúčastnil odvodu na základnú vojenskú službu v Považskej Bystrici a 1. 10. 1951 narukoval k Pomocným technickým práporom (PTP). Strávil tu 2 roky a 2 mesiace v Karvinej, v Svatej Dobrotivej, v Janoviciach nad Úhlavou, v Štáhlavách, Dobřanoch, Pardubicich, Klecanoch a napokon v Prahe-Smíchove. Po návrate do civilu sa zamestnal v Považských strojárňach v Považskej Bystrici, krátko pracoval aj v Mladej Boleslavi. Vyučil sa za zámočníka a pracoval v tomto odbore. V roku 1956 sa oženil a presťahoval do Štiavnika, kde žije aj v súčasnosti na dôchodku.