David Sivor

* 1934

  • „Keď začala po vojne emigrácia do Izraela, moji rodičia chceli prísť, ale babka bola už veľmi stará a nechceli ju tam nechať. Preto nemohli prísť začiatkom roku 1949 a potom sa zavreli hranice a už vycestovať nemohli. Ja som odišiel so skupinou 44 mladých z bratislavskej stanice 14. februára 1949. Išli sme do Viedne, kde sme prespali jednu noc v tábore židovskej komunity a potom vlakom do Janova, kde sme tiež prespali. A z Janova takou malou loďkou do Izraela. Tá loď patrila do anglickej vojenskej flotile a volala sa Medex, bolo nás tam 250 mladých. Rodičia sa báli, že nebudem mať čo jesť, a zabalili mi husacinu. Zavesil som si ju na špagátik. Bola to strašná cesta, všetci vracali a ja som zajedal husacinu. Keď sme prišli do Haify 23. februára, tak si len pamätám, že sme všetci spievali hore na lodi hymnu Izraela Hatikva a boli sme veľmi rozrušení.“

  • „Bola doba, keď sme sa už báli. V štyridsiatom prvom roku začali deportácie a v štyridsiatom druhom som bol v Liptovskom Mikuláši s mamou, keď náš dobrý priateľ, policajný prokurátor v Bratislave, ktorý býval vedľa nás na Škovránkovej ulici, tam sme mali byt, tak on oznámil mame telefonicky, aby sme zmizli, pretože sme na listine a zajtra nás vezmú. V ten deň sme opustili Mikuláš a vrátili sme sa do Bratislavy. Škoda bola, že môj strýko a sesternica nechceli opustiť hotel, zostali tam, vzali ich, deportovali do Sobiboru a po vojne sa nevrátili.“

  • „Keď som mal 10. narodeniny v júli 1944, vtedy sme sa už skrývali, ale rodičia mi kúpili švajčiarske hodinky Doxa. Tieto! To sú hodinky, ktoré som dostal. Idú dodnes. V deň, keď moja maminka šla do práce s falošnými papiermi, mala svoje hodinky pokazené. Tak som jej povedal, zober si moje hodinky. Tak ona si ich vzala do nemocnice a už nevrátila. Išla odtiaľ rovno - Patrónka a Terezín, s mojimi hodinkami. Po vojne 8. mája 1945 bol Terezín oslobodený. Ona sa vrátila okolo 20. mája, a tak mi vrátila tie hodinky. Takže tieto hodinky prešli veľmi dlhú a zaujímavú cestu. Je to pre mňa dôležitá pamiatka.“

  • Full recordings
  • 1

    Tel Aviv, 15.11.2015

    (audio)
    duration: 01:56:26
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Komunizmus sa zdal rovnaký ako nacizmus, v ktorom sme tak trpeli

David Sivor v roku 1949
David Sivor v roku 1949
photo: David Sivor

David Sivor sa narodil 28. júla 1934 v Bratislave do židovskej rodiny. Starý otec v Bratislave vlastnil kovoobchod s dielňou, v ktorom pracoval aj Davidov otec. Rodina zo strany matky vlastnila hotel Kriváň vo vtedajšom Liptovskom Svätom Mikuláši. V roku 1941 prišli o všetok majetok aj bratislavský byt, ktorý prevzal arizátor. Presťahovali sa do podnájmu na Kolibu k istému Bielorusovi. Postupne toto miesto prestalo byť bezpečné a nakoniec boli Davidova matka, stará mama a strýko deportovaní do koncentračného tábora v Terezíne. Ďalší členovia rodiny skončili v táboroch Sobibor a Osvienčim. David a jeho otec sa dočkali konca vojny v úkryte v Bratislave, vrátiť sa podarilo aj rodine z Terezína. V roku 1949 odišiel David Sivor so skupinou ďalších židovských dievčat a chlapcov do Izraela, aby tu pracovali v kibucoch. Rodičom a bratovi sa za ním podarilo pricestovať až v roku 1964. David Sivor sa popri práci venoval športu a napokon v roku 1976 nastúpil ako profesionálny tréner plávania v Jeruzaleme.