Otto Šimko

* 1924

  • „V Mikuláši vypuklo Slovenské národné povstanie. To bol ohromný pozitívny obrat v mojom živote. Oslobodenie Liptovského Mikuláša netrvalo dlho, ale len chvíľu bol Mikuláš znova Československá republika. Neviete si predstaviť ten pocit, keď na námestí vztýčili československú vlajku a hrali Kde domov můj, ten pocit po piatich rokoch Slovenského štátu, obnovená ČSR, to bol pre mňa ohromný pocit, na ktorý nikdy nezabudnem."

  • „Počas môjho pobytu v partizánskom oddieli ma prijali do komunistickej strany a spočiatku som bol veľmi nadšený Sovietskym zväzom ako osloboditeľom. Aj v tom dôstojníkovi, ktorý ma oslobodil, som videl osloboditeľa Sovietsky zväz a bol som presvedčený, že komunistická strana okrem rovnosti (čo bola chiméra) rieši aj židovskú otázku, lebo keďže majú byť všetci rovní, ani Židia nemôžu byť iní než ako rovnoprávni občania. Veľmi rýchlo som však z tejto ilúzie vytriezvel. Po oslobodení som študoval na právnickej fakulte. Promoval som v roku 1949 a začal som pracovať na povereníctve sociálnej starostlivosti. Prišli neblahé päťdesiate roky a proces so Slánskym. Komunisti už nemohli byť otvorene antisemiti, tak boli antisionisti. Takže som sa veľmi rýchlo stal nepriateľom socializmu a ako promovaný právnik som bol nútený obliecť si montérky a stať sa sústružníkom - príslušníkom robotníckej triedy."

  • „Plynové komory a hrôzy koncentráku, to je len vrchol toho, čo sa začína úplne neškodne. To presídlenie z jednej lavice do druhej bolo predzvesťou presídlenia jednak zo Slovenska do táborov a jednak presídlenia do plynových komôr."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 25.11.2014

    (audio)
    duration: 01:27:14
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
  • 2

    Bratislava, A4 - Nultý priestor, 11.07.2017

    (audio)
    duration: 01:58:45
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Antisemitizmus nezačína v plynových komorách, ale zdanlivo neškodným presídlením z jednej lavice do druhej, len preto, že ste Žid

Otto Šimko v roku 1939
Otto Šimko v roku 1939
photo: Pamět Národa - Archiv

Otto Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch v rodine uznávaného advokáta a neskôr sudcu, väčšinu detstva však prežil v Nitre. Z obdobia pred vojnou si Otto na prejavy antisemitizmu nespomína, zlom nastal až po vzniku samostatného štátu v roku 1939. Dňa 1. septembra 1942 celú rodinu transportovali do koncentračného strediska v Žiline. Vďaka falošným dokumentom sa dostali do pracovného tábora vo Vyhniach, kde strávili desať mesiacov, kým otcovi vtedajší minister pravosúdia Gejza Fritz neudelil rezortnú výnimku. Otto si následne prostredníctvom inzerátu našiel zamestnanie vo firme Hlaviš v Liptovskom Mikuláši ako kníhviazač. Tu ho v auguste 1944 zastihlo vypuknutie Slovenského národného povstania, do ktorého sa aktívne zapojil ako člen 9. liptovského partizánskeho oddielu. Koncom roka 1944 bol zaistený a vo väzení prešiel sériou brutálnych výsluchov. Deportácii unikol len šťastnou náhodou - z väzenia sa mu podarilo utiecť. Oslobodenie Červenou armádou prežil v úkryte v Nitre. Zážitky z vojny hlboko ovplyvnili jeho postoj ku komunistickej strane, do ktorej vstúpil už ako partizán. Po skončení vojny sa presťahoval do Bratislavy, kde v roku 1949 absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského. Po získaní diplomu sa zamestnal na povereníctve sociálnej starostlivosti, no postupne začal chápať, že jeho zidealizované predstavy o komunistickom režime boli len ilúziou. V čase politických procesov a boja proti sionizmu ho ako Žida a politicky nespoľahlivého človeka zbavili funkcie a preradili do výroby. Stal sa sústružníkom v Martine, neskôr vychovávateľom na učilišti. Od roku 1954 nastúpil do redakcie Smeny v Bratislave, kde pracoval v robotníckom a neskôr v zahraničnom oddelení. K povolaniu právnika sa vrátil až po rokoch, keď ho počas straníckych previerok v roku 1971 vyhodili z redakcie. Získal pozíciu podnikového právnika v stavebnom závode v Bratislave, kde pod kontrolou ŠtB pracoval až do svojej penzie. Až Nežná revolúcia ho napokonom podľa jeho vlastných slov konečne vyslobodila vnútorne i navonok.