Adriana Šeboková

* 1927  

  • „Predpokladáme, nikto nevie pravdu, všetci už zomreli, je to skoro sto rokov. Otec pracoval pre slovenskú Obilnú spoločnosť a jeho priateľ, pán Ándori, chcel postaviť vodný mlyn, ale nemal peniaze. Nemôžem povedať, že je to pravda, len predpokladám, že zrejme mu otec požičal nejaké peniaze, aby mohol spustiť ten mlyn. A keď ho spustil, bol práve koniec júna, prišiel na voze a zobral nás deti hore do mlyna na prázdniny. V tom čase už prišla signálna situácia, že bude zle proti Židom, tak nás nepustil späť, aby sme zostali ukrytí v mlyne. A zostali sme tam do apríla 1945.“

  • „Nedokážem si to predstaviť tú masu ľudí, čo prišla do Banskej Bystrice v jeden deň. To boli naskladané rebrináky, medzitým malé deti, čo plakali, matky, čo kojili deti, príšerné pohľady. To zostalo vo mne. Išli cez mesto a my sme sa len dívali, čo sa to deje. A teraz povedia, že to nebolo nič.“

  • „Keď sme prišli na prázdniny do mlyna, niekto v tej dedine práve zomrel a mali všetko pripravené na pohreb. Medzitým ako sme prišli z Banskej Bystrice, ten, čo nás priviedol, mal v pase len svoju dcéru a syna. Nevedeli, čo spraviť, tak na miesto pripravené na pohreb dali deky, perinu, na to ma položili, zabalili pekne, navrch dali dosky, aby som mohla dýchať. Spala som, potom prišli pre mňa, vyzdvihli ma a pýtali sa, čo som počula a videla. Neviem však nič, čo sa dialo. Nemci, čo išli z Rimavskej Soboty, ktorých sa obávali, vraj len prešli okolo.“

  • Full recordings
  • 1

    Ohel David, Bratislava

    (audio)
    duration: 02:43:33
    media recorded in project Příběhy 20. století
Full recordings are available only for logged users.

Kvôli židovskému pôvodu sa musela počas vojny ukrývať, vďaka znalosti nemeckého jazyka sa však zachránila

Adriana Šeboková sa narodila v roku 1927 v Banskej Bystrici. Je židovského pôvodu a napriek tomu, že bola pokrstená, musela sa v čase vojny ukrývať. K nezvyčajným zážitkom z tohto obdobia patrí situácia, kedy ju museli narýchlo ukryť v hrobe pripravenom pre zomrelého. Počas vojny žila aj s bratom Igorom u krstných rodičov v mlyne v obci Čerín pri Banskej Bystrici, kde sa pohybovalo viacero nemeckých vojakov. Po vojne sa vydala za Ondreja Šeboka, ktorý bol počas vojny tlmočníkom 2. československej paradesantnej brigády. V súčasnosti žije v domove pre seniorov Ohel David.