The following text is not a historical study. It is a retelling of the witness’s life story based on the memories recorded in the interview. The story was processed by external collaborators of the Memory of Nations. In some cases, the short biography draws on documents made available by the Security Forces Archives, State District Archives, National Archives, or other institutions. These are used merely to complement the witness’s testimony. The referenced pages of such files are saved in the Documents section.

If you have objections or additions to the text, please contact the chief editor of the Memory of Nations. (michal.smid@ustrcr.cz)

Vladimír Rosenfeld (* 1948)

• narodil sa 01. januára 1948 v Moskve

• rodičia prežili holokaust

• otec bol internovaný v tábore v Novákoch

• neskôr sa otcovi podarilo utiecť a pridal sa k Slovenskému národnému povstaniu

• krátko po Vladimírom narodení sa vrátili do Československa

• krátko žili v Prahe, neskôr sa presťahovali a žili v Bratislave

• študoval Strednú školu poľnohospodársku v Malinove - štúdium neukončil

• v druhej polovici 60. rokov sa zoznámil s Dušanom Hanákom

• účinkoval vo filmoch Omša a 322

• v druhej polovici 60. rokov sa zoznámil s výtvarníčkou Oľgou Urminskou

• po roku 1969 sa im podarilo sfalšovať doklady a spolu aj s ich ročným synom utiecť do USA

• žili na Hawaii

Vladimír W. Rosenfeld sa narodil 01. januára 1948. Jeho otec Jozef Weiser pochádzal zo židovskej rodiny. Počas druhej svetovej vojny bol jeho otec internovaný v Novákoch. Z tábora sa mu podarilo utiecť do Maďarského kráľovstva. Tam si vybavil falošné doklady a vrátil sa na územie ľudáckej Slovenskej republiky, kde sa zapojil do Slovenského národného povstania. Vladimír sa v roku 1948 narodil v Moskve, kde jeho otec krátku dobu pracoval. Krátko potom sa vrátili do Československa. O svojom židovskom pôvode sa pamätník dozvedel až v období svojho dospievania. Po krátkom pôsobení rodičov v Prahe sa rodina presunula do Bratislavy. Otec učil žurnalistiku na Univerzite Komenského a bol aktívny počas uvoľnenia v roku 1968. Po štúdiu na základnej škole nastúpil na Strednú školu poľnohospodársku v Malinove, kde študoval odbor záhradníctvo. Kvôli svojmu umeleckému a bohémskemu založeniu nakoniec školu nedokončil. No záhradníctvu sa venuje dodnes. Jeho spôsob života a myslenia narážal na mantinely režimu, v ktorom žil. Po škole sa v Bratislave dostal do okruhu výtvarných umelcov. Pôsobil aj ako model na VŠVU. V druhej polovici 60. rokov sa zoznámil s Dušanom Hanákom. Spolupracoval s ním na tvorbe filmov Omša a 322. V oboch si aj zahral. V tomto období sa zoznámil aj s výtvarníčkou Oľgou Urminskou, s ktorou sa neskôr zosobášili. Po vstupe okupačných vojsk do Československa v roku 1968 sa zúčastnil protestnej hladovky. V tom čase spolu s Oľgou čakali svoje prvé dieťa. Po jeho narodení sa im podarilo sfalšovať doklady a utiekli do zahraničia. Ich finálnou destináciou boli Spojené štáty americké. Tam vystriedali viacero lokalít, ale nakoniec sa usadili na Hawaii. Vladimír sa naďalej venoval umeleckej tvorbe a záhradníctvu.