Anton Pasternák

* 1948

  • "Niekto nahlásil, pretože som počul také slová od toho dotyčného pána, ktoré som už od niekoho poznal, že aký som šikovný a čo ja viem. Ja hovorím, ja práve som naopak, ja nemám na to povahu, aby som takéto veci robil. Ma uistili, že ja sám nemusím nič robiť, všetko mi bude povedané, že čo treba, kde treba, s kým treba rozprávať a tak ďalej, môžem ísť za mojím bratom, kedy chcem, aj s celou rodinou, všetko môžem... Ale ja som to nepodpísal. Asi, neviem, deväť krát alebo koľkokrát ma volali. Až potom som nastúpil na vojnu."

  • "Tak s jednou kolegyňou, s ktorou som robil aj v Tôni, tiež skončila v Liberci, sme prešli do toho miestneho podniku a tam sme robili. Krátky čas, pretože tam sa vyrábali pracovné odevy, no a potom nikto nechcel už pracovné odevy, bolo tam asi sto šičiek, bola to obrovská, veľká šijacia dielňa. Potom prišli dvaja chalani, myslím z Horných Salíb alebo odkiaľ, už mali súkromný sektor a že to vezmú do prenájmu tú šijaciu dielňu a začali sme tieto texasky, rifle, detské rifle vyrábať. Pre zaujímavosť – potom zohnali niekde nejakých Američanov, ortodoxných židov, prišli tam do tej šijacej dielne a začali sme šiť pre nich tiež také texasky, ale krátke, pre ženy, také, neviem, koľko tisíc sme ušili. Asi rok to trvalo, a za rok prišli, na Vianoce v noci s kamiónom a odniesli všetko títo dvaja chalani – a tým bol koniec šijacej dielne. Taká doba bola. Nabalili všetko, bolo tam neviem koľko tisíc metrov tej rifloviny, materiálu. To všetko bolo ako ich, lenže bez oznámenia, bez všetkého, viete, taký spôsob – noci naložili a odsťahovali."

  • Full recordings
  • 1

    Komárno, 23.03.2022

    (audio)
    duration: 02:41:46
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Celý život som sa snažil byť ústretový

Anton Pasternák
Anton Pasternák
photo: Post Bellum SK

Anton Pasternák, narodený 29. novembra 1948 v Komárne, pochádza z maďarskej židovskej rodiny. Jeho rodičia patrili k tým šťastnejším židom, ktorí prežili pobyt v nacistických koncentračných táboroch. Ich životy, ako aj príbehy ich rozsiahleho príbuzenstva ilustrujú spletité a tragické osudy židovského obyvateľstva na Slovensku a v Maďarsku v 20. storočí. Anton sám prežil relatívne pokojný život, no mnohí jeho príbuzní boli ťažko postihnutí nacistickou aj komunistickou totalitou. Celá užšia rodina jeho otca Eugena zomrela v Osvienčime, rodina matky Anny zažila budapeštianske geto, viacerí príbuzní emigrovali z Maďarska v roku 1956 a Antonov brat zasa z Československa v roku 1968. Anton sám sa celý svoj pracovný život venoval textilnej výrobe, oženil sa s maďarskou židovkou a už 25 rokov je predsedom Židovskej náboženskej obce v Komárne, ktorá patrí k najaktívnejším na Slovensku.