Vladimír Oktavec

* 1951

  • "Vzniklo spontánne rozhodnutie, že okamžite ideme demonštrovať, že aj my ako Trnavčania sa pridávame k revolučnému hnutiu. Že ideme demonštrovať na námestie. Juraj Nvota utekal dopredu do divadla a pribehol s takým baterkovým tlampačom, ktorý sme mali v rekvizitárni. Strčil mi ho do ruky a do toho tlampača som vyslovene bez prípravy, len tak improvizovane, odmoderoval ten prvý takýto ešte improvizovaný míting. S tým, že som už avizoval, že na zajtra pripravíme veľký míting pre Trnavu na tomto námestí."

  • -

  • „Zasadnutie dopadlo tak, že študenti sa nechali strhnúť a ten strach, pod ktorým ten predchádzajúci večer odvolali štrajk, zmizol, boli posilnení. Pretože v nich to tiež tlelo, len boli zastrašení ten predchádzajúci deň. A nejak tak dokopaní a donútení k tomu, zrejme nejakými vyhrážkami, aby to odvolali. A teraz zase povzbudení touto akciou sa k nám pridali a vzniklo spontánne rozhodnutie, že okamžite ideme demonštrovať, že aj my ako trnavčania sa pridávame k revolučnému hnutiu a že ideme demonštrovať na námestie. Bratislavčania odišli autom a už v réžii nás trnavčanov sme viedli študentov na námestie. Juraj Nvota utekal dopredu do divadla a pribehol s takým baterkovým tlampačom, ktorý sme mali v rekvizitárni a používali ho v niektorých divadelných hrách. Strčil mi ho do ruky, čiže, keď sme prišli na námestie, už sme mali tlampač. Na tom námestí sme sa so študentmi zhromaždili. Dnes sa to volá Trojičné námestie, vtedy to bolo námestie Klementa Gottwalda a bolo tam asi 7 - 8 schodov a potom vstupná plošina, kým sa prešlo ku vchodu kultúrneho domu. Vystúpil som na tie schody a do toho tlampača som bez prípravy, len tak improvizovane, odmoderoval prvý improvizovaný míting. S tým, že som avizoval, že na zajtra pripravíme na tomto námestí veľký míting pre Trnavu."

  • „Druhý zážitok bol, že prišli za mnou z Okresného súdu, že potrebujú vysloviť nedôveru predsedovi Okresného súdu a že či by som nemohol prísť. Hovorím im, že to je ich úloha, že oni poznajú situáciu a dôvody, na čo povedali, že to všetko spravia, ale chcú aby tam bol niekto z VPN. Čiže aj tí sudcovia mali strach spraviť to vyslovenie nedôvery, to odvolanie predsedu Okresného súdu bez toho, aby tam sedel niekto, kto v tom momente bol akože predstaviteľom moci. To je taký dôkaz toho, ako sme neboli zvyknutí na demokraciu. Ako celé to povedomie fungovalo na tom, že vždy tam musí byť nejaký predstaviteľ vrchnosti, aby som ja sa mohol nejako prejaviť a aby mi to ten predstaviteľ moci nejako schválil a odobril.“

  • „Pôsobil ako šéfredaktor matičného vydavateľstva Osveta. No a to mu bolo aj osudné, pretože po tých peripetiách za Slovenského štátu prišli komunisti a dostal sa druhýkrát do problémov. A nielen do problémov, ale vyslovene ho už nemal kto ukryť, tak sa dostal do väzenia. Pretože v roku 1954 alebo 1955 skupina martinských intelektuálov pod vedením Alexandra Hirnera - zakladateľa slovenskej sociológie, dostala nápad vydať Slovenskú encyklopédiu. Nakoľko Slovensko encyklopédiu dovtedy nemalo. Začali ju pripravovať na pôde vydavateľstva Osveta, ktoré viedol otec. Pripravili do sadzby heslá A-D, keď prišla Štátna bezpečnosť a rozmetala to, siedmich ľudí v januári 1959 zatkla a v máji alebo júni bol veľký súd na Krajskom súde v Žiline. Jeden z posledných politických súdov na Slovensku, kde ich odsúdili a otec dostal sedem rokov za rozvracanie socialistického zriadenia a rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve.“

  • Full recordings
  • 1

    14.12.2018

    (audio)
    duration: 01:04:16
    media recorded in project Paměť pohraničí
  • 2

    Bratislava, 14.12.2018

    (audio)
    duration: 57:03
    media recorded in project Paměť pohraničí
Full recordings are available only for logged users.

Sloboda je základ, na ktorom si ľudia sami musia budovať svoju budúcnosť, prebrať svoj diel zodpovednosti

Vladimír Oktavec sa narodil 1. decembra 1951 v Martine. Jeho otec František Oktavec, šéfredaktor matičného vydavateľstva Osveta, bol v roku 1959 odsúdený vo vykonštruovanom procese na sedem rokov odňatia slobody za rozvracanie socialistického zriadenia. Vladimír Oktavec absolvoval gymnázium Viliama Paulinyho Tótha v Martine, kde maturoval v roku 1970. V roku 1968 zažil v Martine hektické udalosti invázie vojsk Varšavskej zmluvy. Pokračoval v štúdiu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ale nakoľko od mladosti inklinoval k divadlu, prestúpil po dvoch rokoch na štúdium Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde promoval v roku 1976. Po škole nastúpil ako člen činohry novovzniknutého Divadla pre deti a mládež (dnešné Divadlo Jána Palárika) v Trnave. Počas normalizácie inklinoval, ako umelecky založený človek spoločne s ďalšími hercami, k disidentským myšlienkam. Po vypuknutí Nežnej revolúcie v roku 1989 sa spoločne s ďalšími hercami stal členom Verejnosti proti násiliu a jedným z hlavných organizátorov protestných zhromaždení v Trnave. Do roku 1992 pôsobil ako umelecký šéf trnavského divadla.