profesor Ilona Németh

* 1963

  • „Ja si myslím, že slovensko-maďarské napätie vôbec neexistovalo. Boli tam oveľa dôležitejšie spojenia, nás spájali iné ciele, podľa mňa toto nebol problém. Teraz to už viem, napriek tomu, že MNI absolútne fungovala na princípoch tzv. basis (základnej) demokracie, že každý môže do všetkého vstupovať, že jednoducho musí vznikmúť konsenzus, aby mohol niekto vysloviť náš názor. Tam boli osem- až desaťhodinové porady. Bola to aj pre mňa veľká skúsenosť, ako si vlastne vytvoriť názor. Čo mi bolo veľmi blízke, že sa nestalo nič také, že napríklad pri hlasovaní mohla rozhodnúť väčšina. Teraz hovorím o MNI, ten menšinový názor bol vždy zastúpený, lebo debatu sme viedli dovtedy, kým sme sa nedopracovali k nejakému konsenzu. Je to veľmi náročný proces, mentálne aj časovo, ťažko si viem predstaviť parlament alebo krajinu, ktorá by bola založená na takomto princípe, ale pre mňa bol tento princíp a tento spôsob najprijateľnejším. Keď sa niečo rozhodlo, tak sme boli všetci presvedčení o tom, že sme sa rozhodli dobre. Chcem povedať, že s odstupom vidím, že aj keď som to prežívala takýmto spôsobom, napriek tomu medzi nami bola nejaká hierarchia. Lebo niektorí ľudia mali väčší vplyv na rozhodnutia, vznikli iné kontakty s členmi VPN kvôli tomu, že niekto mal v istých momentoch MNI zastupovať. A aj medzi nami boli niektorí, čo vedeli lepšie po slovensky, ktorí mali väčšie skúsenosti, ktorí vedeli lepšie jednať - a to je vyslovene ten Szigeti, Hunčík a ďalší - a oni potom zastupovali iniciatívu v rámci VPN. Vytvorilo sa to aj preto, lebo niektorí ľudia sa omnoho rýchlejšie a intenzívnejšie skamarátili a spolupracovali s Martinom Bútorom, Šimečkom, atď. My sme ich poznali tiež, ja ako mladá, ale je medzi nami obrovský vekový aj vedomostný rozdiel. Teraz sme kamaráti, ale vtedy tá vzdialenosť bola podľa mňa omnoho väčšia, ako som to vtedy pociťovala.“

  • „Môj strýko zakladal Csemadok. V 50. rokoch precestoval celú maďarskú oblasť, všade rečnil a bol veľmi dobre známy. A ja si myslím, že ten Miklós Duray, ktorý, samozrejme, nebol komunistom, ale možnože aj on bol komunistom, neviem to posúdiť, presne vedel, aké zázemie má môj strýko z toho Csemadoku a že bol po 68-om roku 20 rokov disidentom. Spojil ich nielen nacionalizmus, ale spojilo ich aj to disidentstvo. Tie odtiene, kto a prečo sa spojí s kým, boli založené na iných dôvodoch. Ja si myslím, že oni viac patrili k sebe možno nie kvôli nacionalizmu, ale vyslovene kvôli tej národnostnej politike, ktorú obidvaja rovnakým spôsobom zastupovali a vždy mali nejakého nepriateľa. Síce založili stranu, čo sa volala Spolužitie, ale celá politika bola stále vyslovene založená, a Durayova je aj dodnes, na hľadaní nepriateľa, a tá naša ideológia, náš prístup, bol založený vyslovene na kooperácii. A tá kooperácia pre nich nebola akceptovateľná.“

  • „Mne sa zdá, že to prebiehalo dosť jednoducho. Preto, lebo tie zmeny sa dostali do Dunajskej Stredy pomalšie a potom tí ľudia zo závodov... Pamätám si, že môj manžel pracoval vo firme Ister. Vo všetkých tých firmách organizovali skupiny ľudí, ktorí potom tú celú zmenu organizovali. Bolo tam v jednotlivých závodoch veľa malých skupín. Ja si nepamätám, ktoré boli také školy, firmy alebo závody, kde tí riaditelia boli proti. Absolútne si na to nepamätám, lebo vo väčšine sa to vyriešilo v rámci tých jednotlivých firiem. Ale možno je to naivné, čo hovorím. Ja si to pamätám tak, že sme to jednoducho prevalcovali. Neviem na to odpovedať. Tí, ktorí boli v tých pozíciách, si na to pamätajú asi lepšie, ale pamätám si na to, že tá zmena bola razantná a že tie veci sa udiali prirodzene. Možnože to nie je pravda. My sme boli tí kvázi revolucionári, ktorí hovorili na uliciach a na pódiu, a keďže som potom pracovala v Bratislave, moje spomienky sú také, že na tie jednotlivé tragédie, ktoré sa možno udiali na tých konkrétnych jednotlivých miestach, si vôbec nepamätám, čo je chyba, ale naozaj si nepamätám.“ Nadpis Výmena vedúcich kádrov v menších mestách na južnom Slovensku po novembri 89

  • Full recordings
  • 1

    22.01.2019

    (audio)
    duration: 01:51:13
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Aspoň raz v živote treba byť súčasťou spoločenskej zmeny. Potom uveríte, že môžete mať na veci vplyv

Ilona Németh sa narodila 28. januára 1963 v Dunajskej Strede do maďarskej rodiny. Otec bol členom komunistickej strany a od roku 1969 zastával vysoké riadiace funkcie. Napriek tomu Ilona už počas gymnázia citlivo vnímala politickú a spoločenskú situáciu. V Budapešti vyštudovala Maďarskú vysokú školu umeleckopriemyselnú. Počas štúdií spolupracovala ako aktivistka s viacerými opozičnými skupinami a cez hranice ilegálne prevážala maďarskú samizdatovú literatúru. Napriek tomu, že sa jej narodil syn, sa po návrate na južné Slovensko v roku 1986 zúčastňovala protestných akcií. Pracovala vo vydavateľstve maďarskej literatúry Madách a spoluzaložila výtvarnú sekciu časopisu nezávislých maďarských spisovateľov Iródia. Spolu s Józsefom Juhászom založili v roku 1987 nezávislé Studio erté, ktoré etablovalo a propagovalo dovtedy neoficiálne alternatívne a experimentálne umenie. V roku 1987 zorganizovali v Nových Zámkoch prvý ročník festivalu, ktorý sa odvtedy konal každý rok. Je spoluzakladateľkou Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI), ktorá bola tajne založená 18. novembra 1989 dvadsiatimi maďarskými disidentmi a mladými aktivistami. Ako predstaviteľka MNI sa od prvých dní aktívne angažovala v novembrových revolučných udalostiach a pracovala v kancelárii MNI v sídle VPN v Bratislave. Od jeho vzniku v decembri 1989 pracovala dva roky ako grafická redaktorka prvého nezávislého maďarského časopisu Nap. Nikdy sa neuchádzala o žiadnu politickú funkciu. Z politického života sa stiahla v roku 1991 a odvtedy sa venuje umeleckej tvorbe. Pravidelne vystavuje doma aj v zahraničí. Od roku 2007 vedie ako profesorka Ateliér in na Katedre intermédií a multimédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Naďalej sa spoločensky angažuje.