Anton Mudrončík

* 1929

  • „Ja som nastúpil do Tvrdošína na Cestné stavby ako hlavný inžinier. Ale tam som dlho nevydržal. Lebo tam mi ponúkli jedno miesto. Ja som nebol straníkom. Že ak chcem byť straníkom, komunistom, tak ma spravia riaditeľom podniku. Ja som to odmietol, ja som nechcel byť straníkom. Tak potom som odtiaľ odišiel a išiel som do Kubína [Dolný Kubín, pozn. ed.] robiť."

  • „Boli kone s vozom, maďarskí vojaci bývali u nás. Ja som ukradol tým Maďarom pušku, karabínku krásnu, z toho voza. A potom som jedného kamaráta zavolal a išli sme s ňou do hory. Nad dedinou taká hora. A tam sme aj strieľali z nej. Ale najviac bolo zaujímavé, že sme nezmyselne riskovali ako mladíci. Vedľa boli totiž Nemci, ktorí strážili železnicu. To bolo od miesta, kde sme prechádzali, asi sto metrov, kadiaľ sme šli dolu. Keby tam prišli tí Nemci a nás zbadajú, tak nás v momente zastrelia."

  • „Na Zobore sme boli. No prišli, autobusom prišli. Vtrhli dovnútra, pripraviť sa, že nás berú a tak ďalej. Viem, že čo bol páter predstavený, ten sa nás zastal, že prečo nás berú. Tak myslím, že dostal aj nejaké údery poriadne. Tak viete, ako to bolo. A my sme sa zbalili do autobusu, sadli a doviezli nás do tej Kostolnej."

  • Full recordings
  • 1

    Prievidza, Slovensko, 21.04.2018

    ()
    duration: 
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Keby nás s tou puškou stretli, okamžite by nás zastrelili!

Anton Mudrončík - fotografia z čias vojenskej služby v útvaroch PTP (1952)
Anton Mudrončík - fotografia z čias vojenskej služby v útvaroch PTP (1952)
photo: z archívu pamätníka

Anton Mudrončík sa narodil 12. novembra 1929, pochádza z obce Medzibrodie nad Oravou. Počas dospievania bol svedkom lokálnych udalostí z obdobia SNP a následného prechodu frontu. Po skončení ľudovej školy v Medzibrodí, nasledovanej meštianskou školou v Dolnom Kubíne, nastúpil v roku 1944 ako chovanec rádu verbistov do Misijného domu na Kalvárii v Nitre. Jeho duchovná cesta v reholi Spoločnosti Božieho Slova pokračovala v Spišskom Štiavniku. Už ako novic zažil v kláštore na Zobore pri Nitre násilné zrušenie reholí štátnou mocou počas „Akcie K2” v noci z 3. na 4. mája 1950. Následne bol deportovaný do Kostolnej, neskôr na nútené práce pri stavbe vodnej nádrže Nosice. V rokoch 1950 až 1953 absolvoval predĺženú trestnú vojenskú službu v útvaroch PTP, ktorú strávil ťažkou manuálnou prácou na stavbách, neskôr v bani Júliusa Fučíka v Petřvalde. V roku 1963 úspešne absolvoval štúdium Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave v odbore Inžinierska geodézia. V neskorších rokoch zažil v zamestnaniach tlaky na vstup do komunistickej strany, ktorý z princípu odmietal. V roku 1967 sa oženil s Teréziou Gregorovou, s ktorou má dvoch synov. Do dôchodku nastúpil v roku 1989, v súčasnosti žije v Prievidzi.