Július Kremský

* 1933

  • Manželka pamätníka: „Každý druhý mesiac mohol raz dostať balík a raz návštevu. Jeho mamka raz išla za ním, obyčajná ženička. To sa tam išlo z Levíc motorovým vláčikom na Veľký Dvor. Ona už tam chodila a ten kontrarozviedčík tiež išiel na ten vláčik, lebo tiež z Levíc cestoval. No a ona sa ho dačo pýtala. On sa jej potom spýtal: ‚Kde idete?‘ − ‚Do Želiezoviec.‘ − ‚Kde tam idete?‘ − ‚Na Veľký Dvor.‘ − ‚A prečo tam idete?‘ − ‚Mám tam syna.‘ − ‚A čo urobil?‘ Mamička sa rozhorela: ‚Práveže nič neurobil. Učil mladých ľudí žiť. Aby nerobili zle, ale aby milovali Boha a milovali ľudí.‘ On jej potom hovorí: ‚Ja Vám budem pri návšteve.‘ Keď sa už stretla so synom, tak mu hovorí: ‚Stretla som jedného a povedal, že nám bude pri rozhovoroch. Budeme sa môcť rozprávať.‘ V tom sa kontrarozviedčík tam objavil a mamička vraví: ‚To je on, to je on.‘ Július na to povedal: ‚No, beda mi.‘ Kontrarozviedčík im ale povedal: ‚Môžete hovoriť o čom chcete, ja budem tu pri Vás sedieť.‘ Ale sa zakryl veľkými novinami a zrejme nepočúval."

  • Manželka pamätníka: „Július mal problémy už vo Zvolene, lebo tam boli takí, čo za rok skončili strednú školu aj s maturitou. To boli takí komunisti, ktorí k tomu mali prístup, a oni na neho narozprávali, že voľakde niekomu odviedol ženu aj dcéru ku kresťanstvu. Chceli ho vyhodiť zo školy. Kamarát mu povedal, o čo ide, a on išiel do Klenovca. To hlásenie bolo z Klenovca, nejaký pán napísal na školu, že mu odviedli ženu a tak ďalej. On potom našiel toho pána, ale to bol taký pravý komunista. Július sa ho pýtal: ‚Napísali ste na školu nejaký list na mňa, na moje meno?‘ On mu povedal, že nikde nič nepísal. Vysvetlili mu, o čo ide a on povedal: ‚Ja som nič také nikomu nepísal.‘ − ‚A môžete napísať prehlásenie, potvrdenie, že ste to neurobili?‘ Povedal, že áno. On bol kolár, robil kolesá a mal takú starú pečiatku, tak aj tú tam dal. Július si to zobral a išiel na dekanát s tým, že: ‚To nie je pravda, čo ste proti mne uvideli a ja mám na to potvrdenie.‘ Povedali mu: ‚Ukáž.‘ Július im povedal: ‚Neukážem. Potom ukážem, keď bude treba.‘ Nakoniec mu dali dekanské pokarhanie."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 08.03.2016

    (audio)
    duration: 01:25:08
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Boh sa o mňa staral

Július KREMSKÝ - foto dobové.JPG (historic)
Július Kremský

Július Kremský sa narodil 24. januára 1933 v obci Ľuboreč v okrese Lučenec. Stredoškolské štúdium absolvoval na reálnom gymnáziu v Lučenci a vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1955 získaním titulu lesného inžiniera na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Pre svoj aktívny náboženský život mal rôzne problémy už počas vysokoškolského štúdia. Ešte počas štúdií sa aktívne zapájal do života miestneho zboru baptistickej cirkvi v Lučenci, kde viedol spevácky zbor. Po vysokej škole vystriedal niekoľko zamestnaní v rôznych regiónoch Slovenska a v roku 1958 sa vrátil do Lučenca. Tu ešte viac rozvinul svoje náboženské pôsobenie a od roku 1960  v letných mesiacoch každoročne usporadúval kresťanské tábory najmä pre mládež. Ich hlavným programom bolo spoznávanie a výklad Biblie. Tieto Júliusove aktivity pritiahli pozornosť Štátnej bezpečnosti, ktorá sa ich snažila úplne zastaviť. Keď sa nedal zastrašiť, bolo voči nemu v roku 1966 po niekoľkomesačnom vyšetrovaní vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 Trestného zákonníka. Dňa 17. júna 1966 sa pred Okresným súdom v Lučenci uskutočnilo súdne pojednávanie, na ktorom bol Július Kremský odsúdený podľa § 178 Tr. z. na trest odňatia slobody v dĺžke 8 mesiacov nepodmienečne. Samotný výkon trestu odňatia slobody absolvoval v útvare Veľký Dvor pri Želiezovciach. Po prepustení z väzenia sa Július oženil so svojou snúbenicou Teréziou. V roku 1971 sa odsťahovali z Lučenca na Liptov. Keď Júliusa po desiatich rokoch z práce prepustili, odsťahovali sa aj so svojimi štyrmi deťmi do Bratislavy.