Ondrej Kizek

* 1926

  • „No ale tam sme už nemohli vydržať nejak dlho, asi tri noci sme ďalej a ďalej od mesta utekali. Potom aj z mesta vyšiel taký signál. To bol inžinier Surový. On robil vyjednávača na mestskom úrade. A s bielou zástavou sa vybral do hôr, aby tých ľudí vrátil domov, že nemôžu byť v tých lesoch. On bol ale veľmi tvrdý ľudák. Ja som bol väčšinou so sestrami. Ani neviem, či tam bol okrem mňa nejaký muž alebo chlapec. To sme boli taký zástup žien, čo sa sťahoval z tých hôr do mesta. A stretli sme tohoto parlamentára-vyjednávača. No partizáni ho v tom čase chytili a už ho viedli. Potom ho neskôr veľmi škaredo umučili, aj zlikvidovali."

  • „Už potom sa rozšírilo pod vplyvom toho môjho celkového chovania, tam medzi tými robotníkmi, že: ,My všetci budujeme socializmus a Kizek niečo iné!´ A to ma tak viacmenej sprevádzalo aj ďalšie roky, takéto zaradenie."

  • „Ten vyšetrovateľ mi dal sugestívnu otázku: ,A Rodinu poznáte?´ Lebo Rodina, to bola organizácia toho kňaza Kolakoviča. Ale ja som na jeho otázku takto spontánne reagoval: ,Ale, Tóno Rodina? Veď druhý rok som s nim vojenčil.´ To mi tak sadlo, pretože to bol skutočne kolega. Pochádzal niekde od Topoľčian a druhý rok som určitý čas s ním vojenčil. Na to on nevedel reagovať. Ale napriek všetkému, čo som im tam povedal, mi moju knižnicu, ktorú som mal takú primitívnu, v obytných skriniach, zaplombovali. Zaplombovali a ukradli mi aj dve knihy. Od Hrušovského - Slovenské dejiny. To bola za Slovenského štátu taká príručka dejepisu. A ešte druhú, neviem, čím to poplietlo tých policajtov - Pascalove myšlienky. Tak tie dve knihy mi ani nevrátili. Zaplombovali to a držali ma v šachu s tým. Až po polroku som si to už sám otvoril."

  • Full recordings
  • 1

    Ružomberok, 07.05.2017

    (audio)
    duration: 01:40:50
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Svoju cestu som si vybral slobodne, napriek neslobode doby

Ondrej Kizek (1947) - fotografia z vysokoškolských čias
Ondrej Kizek (1947) - fotografia z vysokoškolských čias
photo: z archívu pamätníka

Ondrej Kizek sa narodil 6. novembra 1926 v Ružomberku. V detstve navštevoval ľudovú školu, nasledovanú reálnym gymnáziom v Ružomberku. Počas Slovenského národného povstania sa s rodinou ukrýval pred Nemcami v miestnych lesoch. V rokoch 1945 - 1950 absolvoval štúdium Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v odbore filozofia a ruský jazyk. Od mladosti bol hlboko veriacim človekom, vnímal tiež vplyv učenia Tomislava Kolakoviča a jeho ideu žitého kresťanstva. Po skončení štúdia nastúpil pracovať ako robotník v Strojárskych závodoch Rybárpole. V roku 1953 bol zatknutý a držaný 6 dní vo vyšetrovacej väzbe z náboženských dôvodov. Počas neskoršieho života zažil viacero udaní a bol pod drobnohľadom štátnych orgánov. Od roku 1986 žije na dôchodku v Ružomberku.