Ladislav Kafka

* 1929

  • „Pamätám si raz, ako prišla mama. Ženy sa v obchode rozprávali o arizácii. To bolo aktuálne vtedy. A povedala otcovi, že prečo by sme aj my nemohli. A vtedy spomenula to Arco (liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach, pozn. ed.). Ja som otca ešte nikdy nevidel takého nahnevaného ako vtedy, úplne rozzúreného. Povedal: ,Daj pokoj a hovorím ti, posledný krát si spomenula predo mnou arizáciu. To je krádež!´ On mal taký postoj k tomu. Potom povedal: ,Veď to nie je normálne, a teba keby vyhnali kvôli tomu, že si katolíčka?´ Otec mal takýto postoj."

  • „Tam boli štyria, alebo šiesti tí Nemci." „V dome?" „Nie, na tej ceste od Teplíc, tam bol kameňolom, a tam mali pozíciu, v tom kameňolome. Odtiaľ mali naťahané telefónne drôty, na zemi. Viedli do toho kameňolomu z nejakého veliteľstva. A vždy im tie drôty niekto prestrihol. Z tých obyvateľov Trenčianskych Teplíc. A chodil jeden starý dedko, príslušník Volksturmu, starý vojak. On to chodil opravovať. Mal takú palicu s očkom a chodil po tých drôtoch, kým zistil, kde je to prestrihnuté. A vždy to bolo na tom istom mieste. Keď už išiel asi šiesty krát, tak zavolal tých, čo bývali v dome, pred ktorým to vždy našiel. Tak im povedal, že on nechce zle, ale že on nebude ako blbec takto stále chodiť. Ja už som rozumel vtedy nemecky. Zisťovalo sa, kto to bol, každý vravel, že nie. Potom zistili, že to jedna suseda, no nie pred svojím, ale pred ich domom strihá. Ona bola v Trenčianskej Teplej pôrodná asistentka. Ten Nemec im povedal, že ak sa to bude opakovať, tak to musí nahlásiť a postrieľajú ich za sabotáž. Tak to potom prestalo, lebo susedia jej povedali, že ju nakopú, že keď chce, nech si to pred svojim domom strihá, a nie pred ich. Tak prestala aj ona."

  • „To som videl všade, kde som prišiel. Nie hneď na druhý deň, ale postupne. Jeden známy z Lúčky, volal sa Papan, ten bol tiež medzi nimi. Všimol som si, že keď sa rozprávali medzi sebou, tak akonáhle som prišiel, prestali. Boli ticho. Vedel som, že museli preberať niečo proti mne. To som si aj uvedomil. Že ja ako pomocník toho politruka - oni v tom môžu vidieť podraz. Že som len medzi nich nasadený. Uvedomil som si, že to musím vyriešiť. Tak som im povedal: ,Čo ste sa zbláznili? Veď ja vidím, že keď prídem, sa nerozprávate. Ja nie som žiadny špiceľ ani nič podobné. Ja som taký istý PTP-ák ako vy. Politicky nespoľahlivý, zo školy vyhodený, zavretý a tak ďalej!´ Tak potom to prestalo."

  • Full recordings
  • 1

    Žilina - Hotel Polom, 06.05.2017

    (audio)
    duration: 05:34:48
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Životom som sa naučil veriť v prozreteľnosť osudu

Ladislav Kafka (1950)
Ladislav Kafka (1950)
photo: z vojenskej knižky pamätníka

Ladislav Kafka sa narodil 21. decembra 1929 v Trenčianskej Teplej. V mladom veku bol formovaný politikou HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana), keďže jeho otec bol miestnym tajomníkom strany. Po vojne v roku 1946 bol zatknutý za protesty a letákovú agitáciu na obnovenie Slovenského štátu. Vo väzení strávil 6 týždňov. Z politických dôvodov bol vyhodený z trenčianskeho gymnázia, ako aj z neskoršieho štúdia medicíny. V roku 1950 bol povolaný na absolvovanie trestnej vojenskej služby v útvaroch PTP (Pomocné technické prápory). V neskorších rokoch pracoval ako mzdový účtovník. Podieľal sa na inováciách v oblasti normovania práce, racionalizácie mzdových sústav a bol podpredsedom ROH (Revolučné odborové hnutie) pre oblasť tehliarskeho priemyslu. Od roku 1989 žije na dôchodku v Žiline.