Marie Jesenáková

* 1954

  • "Nemali sme z toho radosť. Ja som to proste brala akože zbytočné, bolo by lepšie, keby sme zostali ako Československo. Moja maminka bola nešťastná z toho, že vlastne budem za hranicami, ale to vlastne nikdy nebolo také zle, že by sa nedalo cestovať. Akurát teda potrebovali sme na to pas alebo mali oni iné peniaze potom vlastne ako my. Lebo my sme mali eurá a oni mali české koruny, tak je to vlastne doteraz. Ale nevnímala som to nejako. Niečo, čo by sa nedalo zvládnuť. Proste, keď už to tak bolo, že sme sa rozdelili. Aj tak sme to v podstate nemohli ovplyvniť zasa, takže... Otázka: „V tom ´92 vlastne narastal nacionalizmus proti českej menšine, počas delenia Československa. Dotklo sa to aj Vás nejako? Dali Vám aj nejako najavo, že pochádzate z Moravy? Tiež som to nejako veľmi nevnímala. Počula som to, že, neviem, to sa jednu dobu tak hovorilo, že vlastne Češi by nemali byť vo funkciách. Ja som vtedy robila vedúceho fyzioterapeuta. Ale tiež sa ma to nejako nedotklo. A skôr ľudia, ešte ktorí sa takto vyjadrovali. Povedzme, že nemáme radi Čechov a tak. A tak som hovorila, že ja som tie Čech a oni mi hovorili, že Ty nie si Čech, ty si Moraváčka. Ale že by na mňa niekto útočil, pretože som z Čiech, to som tiež nezažila."

  • "Som v rámci toho, teda, že som sa chystala na túto akciu, tak som začala uvažovať, že či bolo správne, že som použila ten pionýr na to, aby som sa dostala na školu. Že vlastne, možno niekto by to nepoužil a proste šel pracovať nekde k lopate, ale by to nevyužil. Takže je to strašne ťažké. Ale je to také... no bolo to proste hrozné, lebo sme nevedeli, čo sa bude diať, že ako to bude pokračovať. Toto sme vnímali. Ale tak popri tom sme žili tak, ako vo vojne. Deti sa rodili a bol akože normálny život. Ale určite je to poznačené."

  • "A on vlastne podporoval babičkinho brata na štúdiách, lebo on chcel študovať medicínu. A nemali na to peniaze, tak môj starý otec, napriek tomu, že nemali veľa peňazí a mali teda túto jednu dcéru, tak ho podporoval na štúdiách. A on potom, keď doštudoval, tak mu to začal splácať. A môj starý otec začal stavať dom vlastne. Takže potom sa presťahovali do toho domu. A k tomu bratovi mojej babičky sa viaže taká príhoda. On teda vyštudoval lekára a pomáhal partizánom. A tam sa potom hovorilo, že niekto ho prezradil, takže už dostal avízo, že idú Nemci pre neho. Ale vraj šli preňho aj partizáni a on mal strach, tak si pichol vzduch do žili a zomrel."

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 24.01.2023

    (audio)
    duration: 52:18
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Človek by sa nikdy nemal vzdávať

Marie s rodičmi a bratom
Marie s rodičmi a bratom
photo: archív pamätníčky

Marie Jesenáková sa narodila 26. apríla 1954 v Rožňove pod Radhoštem na Morave. Detstvo a mladosť strávila s rodičmi a bratom v Rožňove, alebo cez prázdniny u starých rodičov v Ostrave. Základnú a strednú školu absolvovala v 60. rokoch 20. storočia. Vždy mala rada deti, preto sa zapojila aj do pionierskej organizácie, kde sa starala o mladšie ročníky. Chcela ísť ďalej študovať na vysokú školu a venovať sa pedagogike, ale pamätníčkin otec bol považovaný za politicky nespoľahlivého. Po roku 1968 bol vylúčený z Komunistickej strany Československa, lebo sa vyjadril nesúhlasne k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy. Marie sa rozhodla pre nadstavbové štúdium zamerané na zdravotnú rehabilitáciu v Olomouci, ktoré absolvovala v rokoch 1973 až 1975. V roku 1978 sa zoznámila s manželom slovenského pôvodu. Presťahovala sa s ním ten istý rok na Slovensko, do Bratislavy. Prvé roky sa venovala výchove troch detí. V roku 1983 sa vrátila do práce a zamestnala sa v Ústave kardiovaskulárnych chorôb na Partizánskej ulici v Bratislave. Nežnú revolúciu privítali aj s rodinou aktívne na námestiach. Zúčastnila sa aj pochodu „Ahoj Európa!“ dňa 10. decembra 1989. Viedol z Bratislavy do rakúskej obce Heinburg an der Donau. Ťažko vnímala rozdelenie Československa v roku 1993. Nakoniec však zistila, že oddelenie nie je neprekonateľné, ako sa obávala. Napriek tomu, že sa narodila v českej časti Československa, väčšinu života prežila v slovenskej časti. Hovorí plynule po slovensky a cíti sa ako Čechoslovenka.