Karol Hetteš

* 1930  

  • "Ja som v živote nikde nebol, len doma a potom na vojne. Ja keď som došiel na Libavú, mne slzy padali, kde sme to, čo sme to. Takto to dopadne. Som si myslel, že dôjdeme do kasární a vojaci budeme. A tu nejaká klasifikácia E! Čo to je? Aká klasifikácia? A výcvik bez zbrane! Lebo vám neveríme, vám nemôžeme zbrane dať. Oni nás nemali za normálnych ľudí! A ešte keby nebol Stalin umrel, tak možno by sme sa ocitli niekde na Kamčatke, v gulagu. „Vy ste mali aj politické školenia, keď ste boli v PTP?" Dve hodiny, a to každý deň! To bolo jedno a to isté. ,Vy nejste lidi! Vy tady budete do úplného zblbnutí!´"

  • „Ja som v živote nikde nebol, len doma a na vojne. A keď sme prišli ešte na Libavú mne slzy padali, že kde sme to. Takto dopadnúť... Som si myslel, že dôjdeme do kasárni a vojaci budeme. A tu nejaká klasifikácia E! Čo to je? Aká klasifikácia? A výcvik bez zbrane sme mali! Lebo nám neverili a nemohli nám zbrane dať. Oni nás nemali za normálnych ľudí! A ešte keby nebol Stalin umrel, tak možno by sme sa ocitli niekde na Kamčatke, v gulagu.“

  • „Aj ten politický! Povedal mi: ,A copak tvůj otec? On dělal protistátní činnost a nesouhlasí s tímhle režimem!‘ Ja mu vravím: ,Dajte mu svätý pokoj! On umrel a prečo umrel to vám nepoviem!‘ To bolo strašné, ako sme boli prenasledovaní. A hlavne ja, lebo ja som ostal doma.“

  • „Sme boli v horách, keď front prechádzal, za obcou, čo sú hory. Sme tam boli na koňoch, niečo zo sebou sme zobrali na jedenie, hlavne chleba a celá dedina tam bola odsťahovaná. Štyri dni sme tam boli, keď front prechádzal a potom už prišli Rusi. Otec zostal doma, ale všetci sme boli tam, mali sme naložený chlieb, lebo dakedy sa to pieklo v peci, tak sme si tam aj varili. A bunkre sme tam porobili, to si dobre pamätám.“

  • Full recordings
  • 1

    Trstín, 29.01.2019

    (audio)
    duration: 01:33:56
    media recorded in project Paměť pohraničí
Full recordings are available only for logged users.

Dobrým slovom získate viac ako zlom

Karol v PTP
Karol v PTP
photo: archív pamätníka

Karol Hetteš sa narodil 7. februára 1930 v Trstíne. Pochádza z roľníckej rodiny, mal štyroch súrodencov. Po druhej svetovej vojne pracoval s otcom Ondrejom na rodinnom hospodárstve. Po nástupe komunistov k moci Karolovho otca v októbri 1950 zatkli a v decembri odsúdili za údajné poburovanie. Odsedel si päť a pol mesiaca a v máji 1951 zomrel. V októbri 1951 Karolovi prišiel povolávací rozkaz a musel narukovať do pomocných technických práporov (PTP). Po trojtýždňovom výcviku v Libavej ho čakalo 26 mesačné fáranie v šachte Petřvald pri Karvinej. Do civilu sa dostal 25. novembra 1953 len preto, že sa zaviazal k ďalšej práci v bani. Po návrate domov mal problém sa zamestnať a navyše našiel zdevastované rodinné hospodárstvo. Po čase sa mu podarilo zamestnať v kameňolome v Bukovej, potom osem rokov pracoval ako agronóm v Jednotnom roľníckom družstve (JRD) v Trstíne a napokon, až do odchodu do dôchodku v roku 1990, opäť v kameňolome. V súčasnosti žije v Trstíne.